Na to, aby človek mal šťastie nestačí byť hlúpym.

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.

V každej organizácii je vyhradené aspoň jedno miesto pre hlupáka. Len sa nevie, ktoré to je.

Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.

Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.

Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Kým zasadá vláda, nikto si nemôže byť celkom istý životom ani majetkom.

Len deti, blázni a filozofi hovoria pravdu. Preto deti bijú, bláznov zatvárajú a filozof kameňujú.

Demokracia je zriadenie zabezpečujúce, aby sme nemali lepšiu vládu, ako si zasluhujeme.