Murphy radí
Veci sa kazia
Čo majú spoločné ojazdené auto a vlastná manželka? Oboje spoľahlivo slúži, ale v spoločnosti sa s tým človek radšej nechváli...
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
(Murphyho zrnká II)
Človek a informácie
Všetky počítače vedie čakať tou istou rýchlosťou.
S počítačom sa dá urobiť rýchlejšie naozaj všetko.
Správna informácia ešte nezaručuje správne rozhodnutie. Nesprávna informácia ešte nezaručuje nesprávne rozhodnutie. Informácia, ktorú máte, nie je tá, ktorú práve chcete. Informácia, ktorú chcete, nie je tá, ktorú potrebujete. Informácia, ktorú potrebujete, nie je tá, ktorú môžete získať. Informácia, ktorú môžete získať, stojí viac, ako môžete zaplatiť. Skutočný obsah informácie nie je taký dôležitý ako dojem, ktorý vyvolá.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Ako bojovať s klebetou
Žiadna klebeta nie je natoľko malá, aby nedokázala zničiť veľkú lásku.
Klebety sú podobné ohnivkám reťaze. Keď ich okolo obete správne pospájate, nemá šancu uniknúť.
Čas, potrebný na to, aby ste späť získali povesť zničenú klebetou, je nepriamo úmerný k času, potrebnému na stratu povesti.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)