Vláda bojuje proti podvodníkom, neodvedená DPH ale vzrástla
25. 10. 2017
Slovensko sa v medzinárodnom porovnávaní úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty umiestnilo na predposlednom mieste. Neprejde snáď ani mesiac, kedy by sa polícia nepochválila na tlačovej konferencii, ako odhalila ďalší miliónový podvod. Nezostávajú ani „finančáci“, ktorí pravidelne informujú o prekazení nadmerných odpočtov na dani z pridanej hodnoty (DPH). Vo svojom PR nie sú pozadu ani minister financií Peter Kažimír s premiérom Robertom Ficom, keď sa verejne chvália týmito úspechmi.
Aká je realita boja proti daňovým podvodom? Medzera DPH, údaj ktorý ukazuje, o koľko prišiel štát na tejto dani za rok v dôsledku podvodov a neplatenia, medziročne vzrástol o viac ako 100 miliónov eur. Štátnej kase tak v roku 2015 (medzera DPH sa zverejňuje s dvojročným oneskorením, pozn. red.) chýbalo na dani z pridanej hodnoty 2,256 miliárd eur. V európskom porovnávaní sme dokonca poklesli oproti roku 2014 až na predposledné miesto. Za nami skončili už len Rumuni. Ministerstvo financií tento problém nevidí až tak čierno. V prípade medzinárodného porovnávania rezort poukazuje na nejednotnú metodiku. Môže sa líšiť v jednotlivých krajinách.Svoje tvrdenia opiera o to, ako sa niektoré štáty umiestnili v tomto rebríčku.
Napríklad Chorvátsko skončilo v roku 2015 ako druhá najlepšia krajina v EÚ, pričom Záhreb sa dlhodobo potýka s neplatením daní. „Podstatný je pre nás vývoj daňovej medzery na Slovensku, ktorú sme znížili od roku 2012 zo 41% na 28%. Do štátneho rozpočtu sa nám, iba na DPH, podarilo vybrať o vyše 2 a pol miliardy eur viac než bol predpoklad,“ argumentuje Kažimír. Financmajster sa tak snaží zľahčovať problém s hrou číslami. Neodvedenú DPH pomeruje k teoreticky možnej maximálnej dani z pridanej hodnoty.Slovensko zažíva dobré ekonomické časy, a tak zákonite rastie aj maximálny teoretický výber. Podiel nezaplatenej dane sa preto zmenšuje a opticky to vyzerá, že sa zlepšuje aj výber. V absolútnych číslach však prišlo k nárastu.Podľa daňove expertky Alici Orda Oravcovej zverejnené čísla priamo nesúvisia s odhalenými podvodmi. Polícia alebo daniari často informujú o prípadoch, ktoré sa datujú ešte pred rok 2015. „Je to logické, lebo objasňovanie pri cezhraničných podvodoch je časovo náročné,“ približuje. Daňoví špekulanti navyše zmenili svoju taktiku. Od zavedenia kontrolného výkazu a kontroly prechodu kamiónov, prostredníctvom mýtneho systému, sa zmenil aj predmet a spôsob vykonania daňových podvodov. „V súčasnosti najčastejšie vykonávajú podfuky v oblasti služieb – či už reklamných, technických alebo služieb sprostredkovania. Daňové podvody sú často páchané pri vykazovaní malej daňovej povinnosti bez nadmerného odpočtu,“ vysvetľuje Oravcová. Napriek tomu, že medzera DPH narástla, tak niejezástancom, aby štát prišiel s ďalšími reštriktívnymi opatreniami, lebo by to poškodilo poctivých podnikateľov. Aktuálne parlament schválil novelu Obchodného zákonníka, ktorá by mala zamedziť podvodným zlučovaniam firiem. Od nej očakáva Oravcová, že zníži významným spôsobom daňovú medzeru v oblasti DPH
(Zdroj: TASR )
Zmeny v daniach od 1. marca
2. 3. 2009
Vyššie nezdaniteľné minimum, vyššia zamestnanecká prémia, milionárska daň.
Nezdaniteľné minimum sa dotkne všetkých pracujúcich s hrubým mesačným príjmom do 1 474
€. Od marcovej výplaty budú ich mzdárky
posielať štátu na preddavkoch na daň o 9,33 € menej. O túto úpravu žiadať
zamestnávateľov netreba. Pri ročnom
zúčtovaní dane v marci 2010 alebo pri podávaní daňového priznania štát spätne
vyplatí 9,33 € aj za január a február 2009.
Nárok na zamestnaneckú prémiu
Vznikne každému zamestnancovi s príjmom od polovice minimálnej mzdy 148
€ do 388 €. Zamestnanci s platom od 148 € do 295,5 € získajú k výplate 15,09 €.
Zamestnanci s platom od 295,5 € do 331 € dostanú od 15,09 € do 9,33 €.
Zamestnanci s platom od 331 € do 388 € si polepšia o 9,33 €. Časť z toho uvidia
už na marcovej výplatnej páske v súvislosti s vyšším nezdaniteľným minimom,
časť dostanú až pri ročnom zúčtovaní alebo podaní daňového priznania.
Milionárska daň
Sa dotkne zamestnancov s príjmom od 1 474 €. Zamestnanci s príjmom od 1
474 € do 1 699 € menej pocítia zvýšenie nezdaniteľnej sumy. Zamestnanci s
príjmom od 1 699 € do 2 955 € ročne zaplatia na dani o 6 až 7 viac. Zamestnanci
s príjmom nad 2 955 € zmenu nepocítia.
Stránkové hodiny v Sociálnej poisťovni
27. 2. 2009
Sociálna poisťovňa mení stránkové hodiny vo svojich pobočkách. Zmenou sa rozširujú možnosti vybavovania väčšiny klientov po bežnom pracovnom čase.
Otváracie hodiny
budú predĺžené počas dvoch dní týždni a pobočky nemôžu mať dva nestránkové dni.
Nestránkový deň bude vo štvrtok, ale aj počas neho budú otvorené pokladnica a
podateľňa. Prerušenie stránkových hodín pre verejnosť z dôvodu obedňajšej
prestávky nie je povolené.
Podnetom na zmenu boli pripomienky občanov. Tí si často
svoje záležitosti nemohli vybaviť inak ako v pracovnom čase a museli odchádzať
z práce alebo si vyberať dovolenku.
Dohody o vykonaní práce
27. 2. 2009
Brigádnika na dohodu o vykonaní práce možno zamestnať len obmedzene, maximálne na 350 hodín.
Brigády v prvom rade slúžia na krátkodobé vykrytie dopytu po pracovnej sile.
Pre dohodu o vykonaní práce platia tieto
pravidlá:
- možnosť uzavrieť aj viacero dohôd u jedného
zamestnávateľa, maximálne však na 350 hodín v kalendárnom roku
- dohodu je možné uzavrieť aj s viacerými
zamestnávateľmi súčasne
- ide o doplnkovú formu zamestnávania, určenú
na jednorazovú prácu
- dohodu nemožno uzavrieť na práce vykonávané
pravidelne
- pracovný čas si spravidla určuje sám
zamestnanec, podstatný je výsledok
- v písomnej dohode nesmie chýbať pracovná
úloha, výška odmeny za jej vykonanie, čas, v ktorom treba úlohu vykonať a
predpokladaný rozsah práce, ak nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy
- dohoda sa uzatvára najneskôr deň pred dňom
začatia výkonu práce
- od dohody môže odstúpiť zamestnanec aj
zamestnávateľ
- odmena je splatná po dokončení a odovzdaní
práce, možno sa dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej
časti pracovnej úlohy
Podrobnosti dohody upravuje § 226 Zákonníka
práce.
Pripravuje sa novela zákona o DSS
26. 2. 2009
Vláda v spolupráci s centrálnou bankou pripravuje novelu zákona, ktorá by mala súčasné fixne nastavené platby zrušiť a nadviazať ich na dosiahnuté výnosy.