Viacúčelový poukaz a uplatnenie DPH
14. 2. 2024
V praxi môže dochádzať k situáciám, kedy jednoúčelový poukaz vystaví a vo svojom mene ďalej distribuuje osoba iná, ako je dodávateľ prislúchajúcich tovarov alebo služieb.
Keďže prevod jednoúčelového poukazu vystaviteľom, ktorý je osobou odlišnou od osoby dodávateľa, sa považuje na účely DPH za samotné dodanie prislúchajúcich tovarov alebo služieb, má sa v týchto prípadoch za to, že dodávateľ dodal vystaviteľovi tovary alebo služby, ktoré sa vzťahujú k jednoúčelovému poukazu, pričom k tomuto prevodu dôjde súčasne v momente, kedy dodávateľ výmenou za poukaz odovzdá prislúchajúci tovar alebo poskytne prislúchajúce služby zákazníkovi. Ak v čase vystavenia poukazu nebude známa niektorá zo skutočností, umožňujúca určiť jednoznačné daňové zaobchádzanie z hľadiska DPH, v takýchto prípadoch sa vystavený poukaz bude považovať za tzv. viacúčelový. Pôjde napríklad o poukaz na ubytovanie v ktoromkoľvek hoteli konkrétnej hotelovej siete, ktoré sa nachádzajú v Českej republike a Slovenskej republike, nakoľko v takomto prípade bude miesto poskytnutia a sadzba DPH známa až pri poskytnutí služby výmenou za poukaz. V prípadoch zahŕňajúcich viacúčelové poukazy, bude predmet dane predstavovať až skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby ich dodávateľom výmenou za viacúčelový poukaz. Predchádzajúce prevody viacúčelového poukazu nebudú predstavovať transakciu, ktorá by predstavovala predmet dane. Dani z pridanej hodnoty však v prípade prevodu viacúčelového poukazu, uskutočneného inou osobou ako dodávateľom prislúchajúceho tovaru alebo služby, budú podliehať súvisiace služby, ako napríklad distribučné alebo reklamné služby. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby za viacúčelový poukaz, bude suma, ktorú zákazník zaplatil za viacúčelový poukaz, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodávaný tovar alebo službu; ak dodávateľ tovaru alebo služby nedisponuje takouto informáciou, základom dane je suma rovnajúca sa nominálnej hodnote viacúčelového poukazu, znížená o príslušnú sumu dane.
K
Balík zákonov pre mladých zamietnutý
11. 6. 2014
Opozičné strany neúspešne navrhovali právo na štátom financovanú absolventskú prax s príspevkom u zamestnávateľov, ktorí reálne absolventov prijímajú.
Žiaci stredných odborných škôl by mali povinne vykonávať prax u skutočných, reálnych zamestnávateľov. V službách zamestnanosti sa mala zaviesť možnosť uhrádzať zamestnávateľom náklady na praktické vyučovanie. Verejný sektor by mal uznávať aj prax získanú počas štúdia a v rámci živnosti. Návrhy boli predložené už na marcovú schôdzu, neskôr ich z rokovania stiahli, keďže o podpore pre novely chceli diskutovať s ministerstvami školstva, sociálnych vecí a spravodlivosti, ktorých sa návrhy týkajú.
Návrh na zníženie odvodov pre študentov počas leta
11. 6. 2014
Navrhuje sa, aby študenti stredných a vysokých škôl platili nižšie odvody z peňazí, čo si zarobia na brigádach cez letné prázdniny.
Vláda by mala študentov motivovať, ak si chcú cez prázdniny zarobiť, nie ich za to trestať. Poslanci navrhujú, aby sa hranica počas júla a augusta zdvojnásobila. Čiže z pôvodných 159 eur na 318 eur mesačne. Zároveň by sa pri študentoch stredných škôl zvýšila z dnešných 68 eur mesačne na 136 eur. Bolo by to fér, pretože študenti si cez leto potrebujú zarobiť na výdavky, ktoré ich čakajú počas školského roka.
Deň daňovej slobody na Slovensku je skôr ako vlani
4. 6. 2014
Deň daňovej slobody na Slovensku v tomto roku pripadol na 2. jún.
Je to o deň skôr ako vlani a aj skôr ako v Českej republike. V Česku podľa výpočtov Liberálneho inštitútu pripadá deň daňovej slobody tento rok na 10. júna, vlani to bolo 11. júna. Podľa výpočtov spoločnosti Patria Finance, ktorá využíva inú metodiku, pripadne deň daňovej slobody v Česku tento rok na 27. júna, rovnako ako vlani. Za deň daňovej slobody sa označuje pomyselný okamih, od ktorého všetka mzda zostáva občanovi. Dovtedy celý príjem pripadá štátu. Z každého jedného eura, ktoré Slováci zarobia, zaplatia na výdavky štátu 41 eurocentov a zvyšných 59 eurocentov si nechávajú pre seba. K posunu oproti minulému roku prispelo podľa nadácie očakávané zrýchlenie tempa rastu slovenského hospodárstva a pomalšie zvyšovanie štátnych výdavkov.
Minimálne odvody živnostníkov sa odrazia na nízkej výške dôchodku
27. 5. 2014
Samostatne zárobkovo činné osoby a väčšina živnostníkov si platí poistné na dôchodok z minimálneho vymeriavacieho základu.
Z priemerného počtu 195.632 samostatne zárobkovo činných osôb za január až marec tohto roku odviedlo až 162.714 z nich poistné na starobné poistenie z výšky minimálneho vymeriavacieho základu. Nielen doba poistenia je významná veličina, z ktorej sa vypočítava starobný dôchodok, ale aj osobné mzdové body. Priemerná výška priznaných starobných dôchodkov v mesiaci marec dosiahla sumu 420,98 eura, pričom priemerná výška novo priznaných starobných dôchodkov len pre skupinu SZČO v tom istom mesiaci bola nižšia a predstavovala sumu 388,01 eura.