Viacúčelový poukaz a uplatnenie DPH
14. 2. 2024
V praxi môže dochádzať k situáciám, kedy jednoúčelový poukaz vystaví a vo svojom mene ďalej distribuuje osoba iná, ako je dodávateľ prislúchajúcich tovarov alebo služieb.
Keďže prevod jednoúčelového poukazu vystaviteľom, ktorý je osobou odlišnou od osoby dodávateľa, sa považuje na účely DPH za samotné dodanie prislúchajúcich tovarov alebo služieb, má sa v týchto prípadoch za to, že dodávateľ dodal vystaviteľovi tovary alebo služby, ktoré sa vzťahujú k jednoúčelovému poukazu, pričom k tomuto prevodu dôjde súčasne v momente, kedy dodávateľ výmenou za poukaz odovzdá prislúchajúci tovar alebo poskytne prislúchajúce služby zákazníkovi. Ak v čase vystavenia poukazu nebude známa niektorá zo skutočností, umožňujúca určiť jednoznačné daňové zaobchádzanie z hľadiska DPH, v takýchto prípadoch sa vystavený poukaz bude považovať za tzv. viacúčelový. Pôjde napríklad o poukaz na ubytovanie v ktoromkoľvek hoteli konkrétnej hotelovej siete, ktoré sa nachádzajú v Českej republike a Slovenskej republike, nakoľko v takomto prípade bude miesto poskytnutia a sadzba DPH známa až pri poskytnutí služby výmenou za poukaz. V prípadoch zahŕňajúcich viacúčelové poukazy, bude predmet dane predstavovať až skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby ich dodávateľom výmenou za viacúčelový poukaz. Predchádzajúce prevody viacúčelového poukazu nebudú predstavovať transakciu, ktorá by predstavovala predmet dane. Dani z pridanej hodnoty však v prípade prevodu viacúčelového poukazu, uskutočneného inou osobou ako dodávateľom prislúchajúceho tovaru alebo služby, budú podliehať súvisiace služby, ako napríklad distribučné alebo reklamné služby. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby za viacúčelový poukaz, bude suma, ktorú zákazník zaplatil za viacúčelový poukaz, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodávaný tovar alebo službu; ak dodávateľ tovaru alebo služby nedisponuje takouto informáciou, základom dane je suma rovnajúca sa nominálnej hodnote viacúčelového poukazu, znížená o príslušnú sumu dane.
K
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
12. 6. 2015
Podnetom na predloženie zákona je skutočnosť, že slovenský právny poriadok neobsahuje právnu normu, ktorá by pamätala na úpravu poskytovania príspevku športovému reprezentantovi, ako štátnej sociálnej dávky, ktorej účelom by bolo finančné zabezpečenie športovca, ktorý ako športový reprezentant Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky získal medailové ocenenie na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, majstrovstvách sveta alebo majstrovstvách Európy.
Cieľom návrhu zákona je oceniť vrcholových reprezentantov, ktorí reprezentovali Československú republiku, Československú socialistickú republiku, Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku alebo Slovenskú republiku a získali medailové ocenenie pre krajinu.
Nárok na príspevok za zásluhy v športovej oblasti bude takto určený priamo zákonom, ktorého podmienky vyplácania sú presne definované v navrhovanom paragrafovom znení v podobe termínov, nárokov vyplácania až po samotnú výšku príspevku.
Návrh zákona zakladá negatívny vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy. Nezakladá však vplyvy na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií
12. 6. 2015
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov znižuje výšku pokút za priestupky a správne delikty na úseku mýta. V niektorých prípadoch sa pevná sadzba pokút nahrádza sadzbami s vymedzenou dolnou a hornou hranicou výšky pokuty, aby sa tak zabezpečila možnosť správneho orgánu rozhodnúť o konkrétnej výške pokuty v závislosti od závažnosti, spôsobu, času trvania a následkov porušenia povinnosti. Zároveň dochádza k precizovaniu znenia niektorých skutkových podstát priestupkov a správnych deliktov.
V súčasnosti platné sadzby pokút za porušenie právnych predpisov na úseku mýta boli nastavené s dôrazom na ich preventívny a odstrašujúci účinok pre prípadných porušovateľov. Po úspešnom zabehnutí systému elektronického výberu mýta je možné prikročiť aj ku korekciám výšky týchto pokút.
Povinnosti študenta voči Sociálnej poisťovni po ukončení štúdia
22. 5. 2015
V týchto dňoch a týždňoch končia študenti stredných a vysokých škôl svoje štúdium. Sociálna poisťovňa preto upozorňuje, že študent (žiak strednej školy alebo študent vysokej školy) nie je z dôvodu štúdia povinne poistený na sociálne poistenie. To znamená, že počas trvania štúdia (ak nie je dobrovoľne poistený) neplatí poistné na sociálne poistenie a z dôvodu ukončenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať.
Povinnosti študenta a absolventa sa voči Sociálnej poisťovni začínajú až pri začiatku jeho zárobkovej činnosti.
Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, prihlasovacie a oznamovacie povinnosti a povinnosť odvádzať poistné Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ. Ako zamestnanec je povinný platiť poistné na sociálne poistenie z dosiahnutého príjmu zo závislej činnosti. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti (v závislosti od druhu sociálneho poistenia) zamestnávateľ. Zamestnávateľ platí poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
Ak bývalý študent začne podnikať, alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť, nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO). Ak predtým nikdy žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával, prvý raz sa mu posúdi povinnosť platiť poistné Sociálnej poisťovni až v nasledujúcom kalendárnom roku po tom, ako činnosť začal vykonávať v závislosti od výšky dosiahnutých príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok.
Príklad:
Študent ukončí štúdium v máji 2015. V septembri toho istého roku si založí živnosť. Po prvý raz sa bude jeho povinnosť SZČO platiť poistné Sociálnej poisťovni posudzovať až k 1. júlu 2016 v závislosti od toho, aké výšku príjmov z vykonávania činnosti dosiahne za rok 2015.
Zdroj:
http://www.socpoist.sk/
Zdravotné poistenie po novele zákona
24. 4. 2015
Oproti doterajšej právnej úprave zákona o zdravotnom poistení sa od 1. mája 2015 dopĺňajú ustanovenia upravujúce príslušnosť zdravotnej poisťovne dieťaťa v súvislosti s oneskoreným podaním prihlášky na verejné zdravotné poistenie, resp. aj v prípade, ak prihláška nebola podaná vôbec. Novelou zákona sa dopĺňajú náležitosti žiadosti zdravotnej poisťovne s najväčším počtom poistencov o úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobám, ktoré z dôvodu nepodania prihlášky na verejné zdravotné poistenie alebo nepreukázania poistného vzťahu (bezdomovci) majú právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ďalej sa osobitným spôsobom riešia oznamovacie povinnosti tzv. samoplatiteľov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť prerušovane (napríklad na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru). Spresňujú a dopĺňajú sa niektoré povinnosti, napríklad oznamovacia povinnosť zdravotnej poisťovne voči príslušnej zdravotnej poisťovni v súvislosti so zmenou zdravotnej poisťovne. Precizujú sa ustanovenia súvisiace s vyhotovením a doručovaním preukazov poistencov a rozširuje sa možnosť zdravotnej poisťovne vykonávať kontrolu na diaľku.