Viacúčelový poukaz a uplatnenie DPH
14. 2. 2024
V praxi môže dochádzať k situáciám, kedy jednoúčelový poukaz vystaví a vo svojom mene ďalej distribuuje osoba iná, ako je dodávateľ prislúchajúcich tovarov alebo služieb.
Keďže prevod jednoúčelového poukazu vystaviteľom, ktorý je osobou odlišnou od osoby dodávateľa, sa považuje na účely DPH za samotné dodanie prislúchajúcich tovarov alebo služieb, má sa v týchto prípadoch za to, že dodávateľ dodal vystaviteľovi tovary alebo služby, ktoré sa vzťahujú k jednoúčelovému poukazu, pričom k tomuto prevodu dôjde súčasne v momente, kedy dodávateľ výmenou za poukaz odovzdá prislúchajúci tovar alebo poskytne prislúchajúce služby zákazníkovi. Ak v čase vystavenia poukazu nebude známa niektorá zo skutočností, umožňujúca určiť jednoznačné daňové zaobchádzanie z hľadiska DPH, v takýchto prípadoch sa vystavený poukaz bude považovať za tzv. viacúčelový. Pôjde napríklad o poukaz na ubytovanie v ktoromkoľvek hoteli konkrétnej hotelovej siete, ktoré sa nachádzajú v Českej republike a Slovenskej republike, nakoľko v takomto prípade bude miesto poskytnutia a sadzba DPH známa až pri poskytnutí služby výmenou za poukaz. V prípadoch zahŕňajúcich viacúčelové poukazy, bude predmet dane predstavovať až skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby ich dodávateľom výmenou za viacúčelový poukaz. Predchádzajúce prevody viacúčelového poukazu nebudú predstavovať transakciu, ktorá by predstavovala predmet dane. Dani z pridanej hodnoty však v prípade prevodu viacúčelového poukazu, uskutočneného inou osobou ako dodávateľom prislúchajúceho tovaru alebo služby, budú podliehať súvisiace služby, ako napríklad distribučné alebo reklamné služby. Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby za viacúčelový poukaz, bude suma, ktorú zákazník zaplatil za viacúčelový poukaz, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodávaný tovar alebo službu; ak dodávateľ tovaru alebo služby nedisponuje takouto informáciou, základom dane je suma rovnajúca sa nominálnej hodnote viacúčelového poukazu, znížená o príslušnú sumu dane.
K
Pandemické výplaty vyhrali kuriéri
27. 12. 2020
Krízový rok 2020 bol rokom kuriérov. Roznášali objednávky zo zatvorených reštaurácií, potraviny pre ľudí v karanténe a v týchto dňoch aj vianočné darčeky pre tých, ktorí ich už na poslednú chvíľu nemôžu nakúpiť v kamenných obchodoch.
Za to budú odmenení „rizikovým príplatkom“, vďaka ktorému kraľujú rebríčku najvyššieho priemerného medziročného rastu reálnych miezd. S rastom takmer šesť percent prekonali aj pracovníkov v obchode, ktorí tiež patrili k výnimočne vyťaženým povolaniam.
V
Daňová brzda je kľúčová, bez nej SaS o zákone nebude hlasovať
11. 12. 2020
Daňová brzda je pre koaličnú SaS kľúčová vec. Bez jej premietnutia do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o právnej norme strana nebude hlasovať. Uviedol to vo štvrtok poslanec SaS a šéf parlamentného finančného výboru Marián Viskupič. Plénum vo štvrtok odsúhlasilo prerušenie schôdze až do budúceho štvrtka (17. 12.), kedy by sa mali poslanci opäť zísť. Návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti má byť prerokovaný ako posledný bod schôdze, preto poslancov rokovanie o tomto bode ešte len čaká.
"Je to presne o tom, že dohoda ešte nie je. Robíme maximum všetky strany, aby sme tú dohodu našli. Tento extra čas, ktorý sa nám teraz takto vytvoril do štvrtka, dáva, samozrejme, priestor na hľadanie a nájdenie tej dohody," skonštatoval Viskupič.
Stanovisko strany SaS je podľa jeho slov úplne jasné v otázke daňovej brzdy. "Pre nás je daňová brzda veľmi dôležitá vec, kľúčová vec a bez jej nejakého premietnutia do zákona o rozpočtovej zodpovednosti nebudeme hlasovať," zdôraznil.
V súvislosti s rokovaním o podpore návrhu s opozičnými stranami uviedol, že prioritné a zásadné je mať dohodu ako koalícia, ako štyri strany. "Ak by to bolo takto bez dohody, tak je to určité porušenie koaličnej zmluvy," pripustil.
V
Priemerná mzda najviac rástla na východe Slovenska
7. 12. 2020
Priemerná mesačná mzda na Slovensku v predposlednom kvartáli medziročne vzrástla o 4,2 percenta na 1113 eur, rast potiahol najmä verejný sektor. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad.
"Nestabilné obdobie spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 v treťom štvrťroku zatiaľ výraznejšie nezasiahlo do rastu miezd," okomentovali štatistici s tým, že po unikátnom poklese nominálnej hodnoty priemernej mzdy v minulom štvrťroku sa v treťom štvrťroku mesačné mzdy medziročne zvýšili v priemere o 45 eur.
"Po zohľadnení miery inflácie rast reálnej mzdy dosiahol 2,7 percenta. Sezónne očistená priemerná mzda oproti druhému štvrťroku 2020 vzrástla o 6,7 percenta," dodali štatistici.
V jedenástich odvetviach hospodárstva bola mzda nižšia ako je priemer, v ôsmich, naopak, vyššia.
"Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu pod úrovňou 780 eur mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, ostatných činnostiach a v stavebníctve," spresnili štatistici.
Naopak, najvyššia priemerná mesačná mzda, nad úrovňou 1800 eur, bola v odvetviach informácie a komunikácia, dodávka elektriny, plynu a pary, ako aj finančné a poisťovacie činnosti.
V odvetviach, v ktorých pracuje najviac ľudí, dosiahli podľa nových dát úradu prírastky hodnotu 2,1 percenta v priemysle a 1,5 percenta v oblasti obchodu.
Oproti rovnakému obdobiu vlaňajška priemerná nominálna mzda vzrástla vo všetkých sledovaných odvetviach, rast dosiahol od 0,3 percenta v administratívnych službách až po 10,5 percenta vo verejnej správe a obrane.
"Vyššie prírastky boli zaznamenané aj vo vzdelávaní (o 10,2 percenta), v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 6,7 percenta) a v odborných, vedeckých a technických činnostiach (o 6,1 percenta)," doplnil úrad.
V
Zmeny zákona o dani z príjmov
6. 12. 2020
Od 1. 1. 2021 sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, ktorý už v súčasnosti obsahuje určité opatrenia na ochranu proti daňovým podvodom.
Predmetom novely zákona je stanovenie ďalších pravidiel s cieľom posilnenia úrovne ochrany proti agresívnemu daňovému plánovaniu a pravidiel proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov mimo územia Slovenskej republiky. Zavádzajú sa pravidlá, ktoré predchádzajú vzniku hybridných nesúladov vymedzením transparentného subjektu ako daňovníka, ak ho za daňovníka považuje jeho zriaďovateľ.
Ďalej zákon obsahuje aj legislatívnu úpravu uplatňovania pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti tzv. CFC pravidiel aj na fyzické osoby, ktorých zámerom je obmedziť odkláňaniu príjmov do zahraničia s nízkym alebo žiadnym daňovým zaťažením.
Okrem toho sa rozširujú benefity poskytované finančnou správou daňovníkom, a to o oznámenie o výške a splatnosti preddavkov na daň z príjmov s cieľom zjednodušiť podnikanie na Slovensku. Zákonom sa na základe poznatkov z uskutočnených konzultácií a z aplikačnej praxe upravujú, spresňujú a zjednocujú z dôvodu zvýšenia právnej istoty daňovníkov niektoré ustanovenia zákona o dani z príjmov.
V čl. II sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), kde sa vzhľadom na súčasnú mimoriadnu situáciu, ktorá ovplyvnila aj fungovanie systémov finančnej správy, zaváda posunutie registrácie z úradnej moci, a to od 1. januára 2022.
V čl. III sa mení a dopĺňa zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2016 Z. z. a zákona č. 305/2019 Z. z. S cieľom zabezpečiť súlad s globálnym štandardom OECD pre výmenu informácií o finančných účtoch sa upravuje sankcia pre držiteľov finančných účtov a ovládajúce osoby v prípade, ak predložia finančnej inštitúcii nepravdivé čestné vyhlásenie o rezidencii na daňové účely.
K