Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...

Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.

Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)

Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.

Ak sa dnes už nedá spoľahnúť na veci, ako sa potom spoliehať na ľudí?!

Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.

Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.

Práca nie je nákazlivá choroba. To, že pracujú iní, ešte neznamená, že musíš pracovať aj ty.