Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Nakoniec bude úspešný ten, kto predposledný urobí chybu.

Čím viac robíte, tým menej máte.

Napriek tomu, že svet ide neustále dopredu, každý musí vždy začínať od začiatku.

Ak necháme veciam voľný priebeh, dočkáme sa iba trapasu.

Bez ohľadu na to, čo zlé sa stane, vždy sa nájde niekto, kto povie, že to predvídal.

Život je ako rebrík do kurína – krátky, celý posratý, a navyše na jeho konci čaká drevená krabica.

Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.

Z minulosti sa nedá získať oheň, iba popol.

Všetci ideme po tej istej ceste, ibaže rôznymi smermi...