Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Nikdy v živote nie je natoľko zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

Neočakávajte, že tomu, čo sa dá predvídať, sa dá aj zabrániť.

Kto chce v živote prežiť, musí byť trochu cvok.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.

Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.

Ak niekto nevie nič o ničom, nič to! Ide o jedinca, ktorý je univerzálne použiteľný.

Ak vám všetci nadávajú do svíň, nezúfajte! Po zakáľačke vás budú velebiť.

Ak ste ešte nedostali rozum, riaďte sa vlastnou hlavou.