V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Včera platilo, že poriadny muž nerobí nič polovičato - dnes nestačí, ani keď to robí naplno!

Geniálne je to, čo dokáže zmeniť malé na veľké bez pridávania hmoty zvonku.

Prvá láska je istým druhom očkovania, ktoré človeka na čas ochráni pred ďalším ochorením.

Ak sa môže pokaziť viacero vecí naraz, tak sa pokazia v najhoršom možnom slede.

V deväťdesiatich percentách prípadov sa veci ukážu byť horšie, ako ste očakávali. Vo zvyšných desiatich percentách sa ukážu byť také zlé, že ste to ani nemohli očakávať,

Po tom, ako sa veci zmenia zo zlého na horšie, sa cyklus začne sám od seba opakovať.

Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.

Žena bez mužov zvädne, muž bez žien zblbne.

Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.