Ak chceš povedať dôležité veci, nikdy ich nehovor dopredu.

Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.

V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Nepokúšajte sa mať posledné slovo. Mohlo by sa vám to vyplniť.

Rozumné je neveriť prítomnému šťastiu.

Dobrý začiatok vedie k zlému koncu. Zlý začiatok asi nemá koniec.

Skutočnosť, že sa operácia dá vykonať, ešte neznamená, že sa aj musí vykonať.

Bohovia síce medzi sebou vedú vojny, ale sami v nich nebojujú – na to majú ľudí.

Ak pomôžeš priateľovi, ktorý je v núdzi, spomenie si na teba, keď bude opäť v núdzi.