Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin

Žiadna klebeta nie je natoľko malá, aby nedokázala zničiť veľkú lásku.

Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.

Neživé veci sa pohybujú len natoľko, aby sa vám priplietli do cesty.

Vec, ktorá je v pokoji, je určite na zlom mieste.

Vec, ktorá je v pohybe, sa určite pohybuje zlým smerom.