Murphy radí
Murphyho zákonník
Ak sa už raz niečo pokazilo, všetky pokusy o opravu to ešte viac pokazia.
Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.
Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.
(Murphyho zrnká II)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Nič nevie korumpovať tak dobre ako peniaze.
Vždy buď pripravený na najhoršie. Ak to príde, nájde ťa pripraveného, ak nepríde, budeš príjemne prekvapený.
Situácia je vždy taká zlá, ako sa zdá. Ale nedá sa na to spoľahnúť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho múdre pravdy
História ľudstva je skladišťom hlúpostí, kde sa sem – tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.
Fakty sú názory, ktoré medzičasom skameneli.
Príroda vždy fandí skrytým vadám a k človeku sa chová ako cudzí pes.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Človek očami klasikov
Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.
Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.
Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.
(Myšlienky bez cla)
Svetlá budúcnosť
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
(Myšlienky bez cla)