Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Všeobecné ustanovenia
Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.
Matka príroda je macocha.
Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.
(Murphyho zákonník)
Nevytesané pravdy - I. večer
Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.
Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.
Čo chodí okolo, príde raz aj k tebe, a to tým skôr, čím je to horšie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphy v parlamente
Zákon úspornosti: Niektorí poslanci myslia iba na seba. Iní nemyslia vôbec.
Zákon výskytu málo pravdepodobného javu: Poslanci hlasujú len v dobe, keď je zavretý bufet.
Optimistický zákon: Súčet inteligencie a počtu členov parlamentu je konštantný. Počet členov parlamentu stále stúpa.
(Murphyho zákonník)
Murphy a byrokrati
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.
Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)