Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Žiaden nápad nie je natoľko hlúpy, aby niekto nevymyslel niečo ešte hlúpejšie.

Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.

Človek problémy nemá riešiť, ale obchádzať.

To, že je dnes najhoršie, ešte nezaručuje, že zajtra nebude ešte horšie. Dokonca je to skoro isté.

To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Možnosť, že sa na základe príchodu novej informácie veci zmenia, je tým vyššia, čím menej táto informácia s vecou súvisí.

V dnešnom svete si každý môže demokraticky vybrať – alebo byť nespokojným boháčom, alebo byť spokojným bláznom.

V záplave dát v informačnej spoločnosti prežijú iba tí s intuíciou.