Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Nikto ti neporadí tak dobre ako ty sám. (Cicero)

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Môžete stokrát dokázať nepravdivosť lživého výroku, aj tak sa vždy nájde niekto, kto mu uverí.

Ak by bolo lacnejšie kúpiť nové zariadenie, podnik zo zásady bude opravovať staré.

Keď sa chyba konečne odhalí a opraví, zistí sa, že to vôbec nebola chyba.

Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.

Zlodej, ktorý si chce zachovať celú kožu, musí pohnúť rozumom. Aj keď si to neradi priznávame, zlodeji spravidla hýbu viac rozumom ako poctivci. Asi preto sa majú v živote oveľa lepšie.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Ak si nevieš pomôcť sám, sotva ti pomôžu iní. Len blázni sa uchádzajú o pomoc u tých, ktorí dokážu len škodiť.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Len somár sa snaží o to, na čo nemá, bežať ako kôň.