Murphy radí
Veci sa kazia
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
(Murphyho zrnká II)
Murphyho múdre pravdy
Aj najveľavravnejšie fakty zoslabnú pôsobením tlaku zhora.
Ak dopredu identifikujeme štyri rôzne faktory, kvôli ktorým sa náš plán nemusí vydariť, a urobíme príslušné protiopatrenia, tak sa objaví piaty, s ktorým sme nerátali.
Kto veciam rozumie, toho je škoda posadiť na šéfovskú stoličku.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Murphyho vynálezy
Nepotopiteľná kotva je neoceniteľná v prípade, keď s už loď potápa. Ostane z nej aspoň niečo, čo sa dá speňažiť v zberných surovinách.
Vodotesné čajové vrecko ušetrí nervy všetkým, ktorí prácne lovia čajové vrecko na dne čajníka.
Nočnú lampu na slnečnú energiu ocení každý, kto hľadá pod lampou tmu.
(Murphyho zrnká II)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)