Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Za čo ťa jedni povýšia, za to ti iní vykrútia krk.

Ak lieky proti chorobe nezaberajú, najjednoduchšie je zmeniť chorobu.

Nech sa stane čokoľvek, tvár sa tak, ako by to bolo tvojím úmyslom.

Môžete niekomu sľúbiť zajtrajšok, ale nemôžete mu kúpiť včerajšok.

Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.

História ľudstva je oceánom omylov, v ktorom sem - tam plávajú úbohé zvyšky rozumu.

Keď už nevieš čo robíš, rob to aspoň precízne.

Nikdy nedaj najavo svojim nadriadeným, že si lepší ako oni.

Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.