Určenie vymeriavacieho základu SZČO od 1. júla 2017
28. 6. 2017
Vymeriavací základ na platenie poistného povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, ktorá vykonávala činnosť SZČO v roku 2016 sa vypočíta od 1. júla 2017/ 1. októbra 2017, ak mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2016, nasledovne:
Vymeriavací základ = (ČZD + zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, na povinné sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie SZČO v roku 2016) : 1,486 : 12
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO od 1. júla 2017 alebo od 1. októbra 2017, ak bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2016, je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutý vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2016 okrem príjmov dosiahnutých na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej len „ČZD“), ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia (ak je SZČO sporiteľ), poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu a koeficientu 1,486. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
Minimálny vymeriavací základ pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú SZČO je za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 v sume 441,50 EUR a za obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 v sume 456,00 EUR.
Maximálny vymeriavací základ pre povinne poistenú SZČO za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity je v sume 6 181,00 EUR a za obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 v sume 6 384,00 EUR.
Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO sa určí nasledovne:
(16 000,00 EUR + 2 300,80 EUR) : 1,486 : 12 = 1 026,2898 EUR.
Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol, to znamená, že suma 1 026,2898 EUR sa zaokrúhli na sumu 1 026,28 EUR, čo predstavuje vymeriavací základ tejto SZČO.
Táto suma je vyššia ako minimálny vymeriavací základ 441,50 EUR, platný za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 aj ako minimálny vymeriavací základ 456,00EUR, platný za obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 a nižšia ako maximálny vymeriavací základ 6 181,00 EUR, platný za obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 aj ako maximálny vymeriavací základ 6 384,00 EUR, platný za obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 na platenie poistného na sociálne poistenie, preto táto SZČO za obdobie od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 platí poistné na sociálne poistenie zo svojho skutočného vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR.
Vymeriavací základ tejto SZČO je v sume 1 026,28 EUR.
Výpočet jednotlivých súm poistného na sociálne poistenie za obdobie od 1. júla 2017 z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR:
Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol, nasledovne:
- poistné na nemocenské poistenie 4,4% z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol 45,15 EUR,
- poistné na starobné poistenie 18% z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol 184,73 EUR,
- poistné na invalidné poistenie 6% z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol 61,57 EUR,
- poistné do rezervného fondu solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu 1 026,28 EUR = po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol 48,74 EUR.
Za obdobie od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 platí táto SZČO poistné na sociálne poistenie spolu v sume 340,19 EUR mesačne.
Zdroj:
Sociálna poisťovňa
Na krízu musí reagovať každý
29. 1. 2009
V kríze sú nevyhnutné reakcie všetkých. Vlády, manažérov aj zamestnancov. Čo sa od koho očakáva?
Vláda by mala stimulovať zamestnanosť a dopyt. Zamestnanosti by
osožili nižšie pracovné náklady a čiastočné úväzky. Na nižšie dane z príjmov by
mali zabudnúť zamestnanci aj podnikatelia. Prehodnotiť treba dnešné sociálne
odvody, ktorými trestáme menej kvalifikovaných zamestnancov. Dopytu môže pomôcť
napríklad dočasné zníženie DPH, odmeny za šrotovanie starých neekologických
áut, rýchlejšie odpisy investícií, štátne záruky na úvery a vládne objednávky.
Vlastníci a
manažéri budú musieť na recesiu a klesanie dopytu odpovedať šetrením a
reštrukturalizáciou. Kríza podniky nepostihne rovnako, pritvrdí sa konkurencia
a overia dlhodobé väzby a schopnosti.
Zamestnanci si
budú musieť nanovo zrátať, či sa vedia zamestnať sami, či ich zamestná nejaká
vláda, alebo ich zamestná človek s nápadom a organizačnými schopnosťami. Pekne
sa nám vracajú prastaré slová - lojalita, kvalita, samostatnosť a disciplína.
Problémy so splácaním úveru oznámte banke
29. 1. 2009
Strata zamestnania sa dotýka najmä tých, ktorí splácajú pôžičky. Klienti bánk, ktorí sa dostanú do takejto situácie, by mali čo najskôr kontaktovať banku.
Komunikovať s bankou je dôležité. Každý dlžník vie, na koho sa má v prípade problémov obrátiť.
Vyčkávanie a schovávanie sa pred platením situáciu len zhoršuje.
Možností pre riešenie
problémov so splácaním úveru je niekoľko. Klient sa môže dohodnúť na
odklade splátok, možné je znížiť sumy splátok,
predĺžiť obdobie splácania úveru, alebo dohodnúť mimoriadne nepravidelné
splátky. V najhoršom prípade bude klient musieť pristúpiť k predaju svojho bytu
alebo domu. Banka si z výťažku predaja stiahne nesplatenú časť hypotéky.
Pred vznikom nečakaných životných situácií klienta
chráni poistenie úveru, ktoré banka odporúča každému klientovi. Vo väčšine bánk sa úver dá poistiť aj
dodatočne, počas trvania úverového vzťahu. Podmienky poistenia je potrebné
dohodnúť individuálne.
Aj keď sa banky snažia v prípade
problémov klientom pomáhať, hľadajte pomoc aj inde.
Zvážte predaj nepotrebných vecí
(auta či cennosti). Zrušte životné poistky aj keď získate len odkupnú cenu,
ktorá je nižšia ako suma splátok, ktoré ste zaplatili. Obráťte sa na priateľov alebo príbuzných. Prípadne vyskúšajte šťastie u konkurencie
vašej banky na nový úver, ktorý vám pomôže so splatením toho starého.
Kríza znižuje dopyt, podniky ohlasujú hromadné prepúšťanie, vláda chce udržať zamestnanosť
29. 1. 2009
Vládny kabinet včera rozhodol, že na spotrebe štátu ušetrí 332 miliónov eur. Použije ich na podporu rastu a udržanie pracovných miest.
Podrobnosti prezradí dnes, po prvom rokovaní novozriadenej Rady pre
hospodársku krízu. Rada by mala vybrať opatrenia, ktoré sa jej budú zdať
najefektívnejšie. Zatiaľ sa hovorí o príspevkoch pre zamestnávateľov a možných
zmenách v Zákonníku práce.
Koalícia aj
opozícia sa zhodujú, že úspory sú nevyhnutné. Podľa opozície však nedostatočné.
Optimizmus
nevzbudzujú aní správy zo včerajšieho stretnutie ekonomických elít v Davose.
Na Slovensku
včera oznámili prepúšťanie Slovglass v Poltári, Yazaki Wiring v Michalovciach,
prepúšťanie ohlasujú v strojárskom priemysle, medzi dodávateľmi automobiliek i
v potravinárstve.
Kríza ukazuje, že
na opatreniach musia byť zainteresované všetky subjekty - monopoly cez nižšie
ceny energií pre podnikateľov, odbory cez požiadavky na neúmerné zvyšovanie
platov, banky cez zvýhodnené produkty pre podniky a samosprávy. Krízou sa vázne
zaoberajú aj samosprávy, ktoré chcú viac investovať cez podniky vo svojej
pôsobnosti.
Spolupráca nezamestnaných s úradom práce
28. 1. 2009
Úrad práce je jednou z inštitúcií, kam sa môžu nezamestnaní obrátiť o pomoc. Ak nezamestnaný nepožiada úrad práce o zaevidovanie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, stáva sa dobrovoľne nezamestnaným.
V tom
prípade si musí sám hradiť zdravotné poistenie. V prípade, že nezamestnaný bude
zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, zdravotné poistenie počas tejto
evidencie platí štát.
Kto sa rozhodne pre spoluprácu s úradom práce, mal by tak
urobiť do siedmich kalendárnych dní po skončení pracovného pomeru. K
povinnostiam zaregistrovaného patrí aktívne hľadanie si práce a preukazovanie tejto
aktivity najmenej raz za kalendárny mesiac. Ak úrad práce osloví registrovaného
uchádzača s vhodnou ponukou zamestnania, musí mu byť tento k dispozícii do troch pracovných
dní od doručenia výzvy.
Zamestnávatelia nie sú povinní oznamovať uvoľnené či nové
pracovné miesta úradu práce. Preto aktivita pri hľadaní práce spočíva na
nezamestnaných.
Evidovaný nezamestnaný môže za určitých podmienok žiadať
napríklad o príspevok na dochádzku za prácou, na absolventskú prax, na
samostatnú zárobkovú činnosť či na vzdelávanie a prípravu pre trhu práce.