Murphy radí
Kolíska práva
Dôkazy majú väčšiu platnosť ako svedkovia.
Rozsudok je rozhodnutie statočného človeka podľa toho, čo je spravodlivé a dobré.
Dane sú nervy štátu.
(Myšlienky bez cla)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak vytvoríte pracovné miesto s náplňou vyžadujúcou IQ hojdacieho koňa, tak budete mať problémy s udržaním pracovníkov na tomto mieste.
Ak vrtochy pomáhajú pracovníkovi dosahovať špičkové výkony, tak sa šéf musí vedieť s nimi vyrovnať.
Z dvoch možných udalostí nastane vždy tá menej priaznivá.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Ak máte nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že pravda je na vašej strane, tak ich vyhlásia za neuveriteľné informácie.
Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.
Ak sa v živote poriadne seknete, aspoň nebudú môcť povedať, že ste v živote nikdy nič poriadne neurobili.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Na čo má človek rozum
Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)