Upravujúce závierkové účtovné prípady
30. 1. 2025
Upravujúce závierkové účtovné prípady sú také účtovné prípady, ktoré sa týkajú ich stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky.
Upravujúce závierkové účtovné prípady upravujú postupy účtovania nasledovne:
1. v § 18 ods. 9 postupov účtovania – úprava alebo tvorba opravných položiek,
2. v § 19 ods. 6 postupov účtovania – úprava alebo tvorba rezerv,
3. v § 48 ods. 3 postupov účtovania – úprava alebo zaúčtovanie pohľadávok bez dokladu,
4. v § 50 ods. 6 postupov účtovania – úprava alebo zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok.
Pre správne účtovanie upravujúcich závierkových účtovných prípadov je správne posúdiť udalosti, ktoré nastanú po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (napr. k 31. 12. 2024), ktorý sa nazýva aj súvahový deň, t. j. či zaúčtované účtovné prípady vyžadujú úpravu alebo úpravu nevyžadujú.
Udalosti po súvahovom dni (súvahový deň = deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka), ktoré si vyžadujú úpravu, sú udalosťami (skutočnosťami), na základe ktorých sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady podľa § 2a postupov účtovania, pretože poskytujú dôkaz o stave, ktorý existoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Udalosti po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka do dňa zostavenia účtovnej závierky, ktoré si nevyžadujú úpravu, ale ktoré by mala účtovná jednotka uviesť v poznámkach.
K
Vysporiadanie daňovej povinnosti za mŕtveho daňovníka
9. 5. 2019
Ustanovenia zákona ZDP riešia postup úpravy základu dane len v prípade, ak daňovník dosahoval príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu a zomrel (je to len jeden z prípadov, kedy musí daňovník upraviť základ dane z týchto príjmov).
Takáto úprava je uvedená priamo v ustanovení § 17 ods. 8 ZDP. V predmetnom ustanovení nie je konkrétne upravená povinnosť úpravy základu dane pre príjmy z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu uvádzané v § 6 ods. 4 ZDP, ak však daňovník/autor/umelec zomrie upraví sa aj jeho základ dane takýmto spôsobom, nakoľko aj z ostatných ustanovení ZDP vyplývajú povinnosti pre správne určenie dane. Ak teda napr. umelec eviduje pohľadávku, ktorá mu vznikla do dňa úmrtia voči napr. divadlu, potom ku dňu smrti dedič upraví základ dane aj o túto pohľadávku. Príjem, ktorý už bude plynúť dedičovi nebude predmetom dane, nakoľko už bol zdanený v daňovom priznaní zomretého daňovníka ku dňu jeho smrti.
V prípade všetkých ostatných zdaniteľných príjmov, ktoré plynuli daňovníkovi do dňa smrti, je povinný vysporiadať dedič, ktorý postupuje v súlade s ustanoveniami, ktoré riešia daný druh príjmov, t.j. ak dosahoval zomretý daňovník napr. príjmy zo závislej činnosti (zamestnanec), pri podaní daňového priznania
Nájom nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku
6. 5. 2019
Platitelia DPH, ktorí prenajímajú alebo mienia prenajímať po 1. 1. 2019 nehnuteľnosť alebo jej časť vrátane prenájmu bytu, apartmánu alebo nebytového priestoru ako aj poskytovanie ubytovacích služieb, sú od januára ovplyvnený novými zmenami v zákone o DPH.
Zákon č. 369/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH) účinný od 1. 1. 2019 okrem iného upravil v § 38 uplatňovanie DPH pri nájme a podnájme nehnuteľnosti alebo jej časti vrátane bytov, apartmánov a nebytových priestorov. Cieľom tejto úpravy bolo zabrániť uplatňovaniu odpočítania dane hlavne pri prenájme budov určených na bývanie ako napr. rodinných domov, bytov a apartmánov. Súčasne došlo k zavedeniu zníženej sadzby dane vo výške 10% na ubytovacie služby a to za účelom podpory cestovného ruchu.
Príplatky za prácu od 1. mája
2. 5. 2019
Od 1. mája vstúpili do platnosti nové mzdové zvýhodnenia pre zamestnancov, ktorí pracujú cez víkendy a sviatky.
Hoci k úprave príplatkov došlo už minulý rok, prechodným ustanovením došlo iba ku miernej korekcii a zamestnávateľom sa dal čas rok na to, aby si počas tohto prechodného obdobia pripravili financie na nové zvyšovanie. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí tomuto zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V tom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. V prípade, ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno a to najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepatrí. S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria.
Česká republika zdaní Facebook a ďalšie internetové giganty
2. 5. 2019
Česká republika zavedie sedempercentnú digitálnu daň pre veľké internetové firmy, ako je Facebook či Google. Dohodla sa na tom koalícia ANO a ČSSD, ministerstvo financií do konca mája vypracuje návrh. Odhaduje, že by mohla do štátneho rozpočtu priniesť ročne päť miliárd korún. Podľa úradu by daň mohla platiť od polovice roku 2020. Vyplýva to z informácií ČTK od ministerstva financií a vládnej ČSSD.
„Digitálna daň sa bude vzťahovať na najvýznamnejších globálnych hráčov a reaguje na doterajší neúspech rokovaní o riešení na úrovni Európskej únie a pomalý postup v prípade globálneho riešenie v OECD. Diskusia nie je o tom, či toto zdanenie zavádzať, ale odkedy, v akej podobe a v akej výške,“ uviedla ministerka financií Alena Schillerová. Daň by sa mala dotknúť internetových firiem s globálnym obratom nad 750 miliónov eur.