Upravujúce závierkové účtovné prípady
30. 1. 2025
Upravujúce závierkové účtovné prípady sú také účtovné prípady, ktoré sa týkajú ich stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky.
Upravujúce závierkové účtovné prípady upravujú postupy účtovania nasledovne:
1. v § 18 ods. 9 postupov účtovania – úprava alebo tvorba opravných položiek,
2. v § 19 ods. 6 postupov účtovania – úprava alebo tvorba rezerv,
3. v § 48 ods. 3 postupov účtovania – úprava alebo zaúčtovanie pohľadávok bez dokladu,
4. v § 50 ods. 6 postupov účtovania – úprava alebo zaúčtovanie nevyfakturovaných dodávok.
Pre správne účtovanie upravujúcich závierkových účtovných prípadov je správne posúdiť udalosti, ktoré nastanú po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (napr. k 31. 12. 2024), ktorý sa nazýva aj súvahový deň, t. j. či zaúčtované účtovné prípady vyžadujú úpravu alebo úpravu nevyžadujú.
Udalosti po súvahovom dni (súvahový deň = deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka), ktoré si vyžadujú úpravu, sú udalosťami (skutočnosťami), na základe ktorých sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady podľa § 2a postupov účtovania, pretože poskytujú dôkaz o stave, ktorý existoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Udalosti po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka do dňa zostavenia účtovnej závierky, ktoré si nevyžadujú úpravu, ale ktoré by mala účtovná jednotka uviesť v poznámkach.
K
Živnosť alebo obchodná spoločnosť
19. 2. 2010
Čo je výhodnejšie? Ak ste stratili zamestnanie a chcete rozbehnúť vlastný biznis, zvyčajne sa rozhodujete, ktorú formu podnikania si vyberiete. Zakladanie živností alebo obchodných spoločností sa v poslednom čase zjednodušilo. Rozhodnúť sa pre jednu z týchto foriem už také jednoduché nie je.
Zásadný rozdiel medzi týmito dvomi formami podnikania (teda živnosťou a spoločnosťou), je už v platení dane z príjmov. Kým živnostník platí 19-percentnú daň len z príjmov, ktoré mu odberatelia skutočne uhradia za dodaný tovar alebo služby, obchodné spoločnosti platia daň za všetky príjmy, bez ohľadu na úhradu. V tom majú živnostníci výhodu. Ďalšia výhoda živnosti je v tom, že živnostník si môže základ dane znížiť o nezdaniteľné minimum, obchodná spoločnosť už túto možnosť nemá. Okrem toho sú obchodné spoločnosti povinné viesť podvojné účtovníctvo, kým živnostníkovi stačí daňová evidencia alebo evidencia príjmov, prípadne jednoduché účtovníctvo.
Ďalšie odlišnosti sú v platení odvodov. Živnostníci platia všetky odvody z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Živnostník si od tohto rozdielu alebo vymeriavacieho základu môže odpočítať zaplatené poistné na účelové poistenie, životné poistenie alebo doplnkové dôchodkové poistenie.
Majiteľ obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý vo vlastnej spoločnosti zamestnaný nie je, nemusí z príjmov odvádzať odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne, tieto odvody však môže platiť dobrovoľne.
Výhodou obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným napríklad je skutočnosť, že podnikateľ ručí za vzniknuté záväzky iba do výšky svojho nesplateného vkladu. Živnostník naproti tomu ručí pri podnikaní celým svojím majetkom. Z hľadiska vysporiadania sa s prípadnými nesplatenými záväzkami je určite prijateľnejšia spoločnosť s ručením obmedzeným, vzhľadom na zatiaľ veľmi benevolentný zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
K ďalším výhodám obchodných spoločností patrí marketingové hľadisko. Právnickú osobu zväčša vnímajú obchodní partneri i napriek obmedzenému ručeniu ako kapitálovo silnejšieho a podnikateľsky skúsenejšieho partnera, napriek tomu, že to nemusí zodpovedať pravde.
K výhodám živnosti zase patrí, že ohlásenie voľnej živnosti je dnes oveľa jednoduchšie a menej administratívne náročné ako založenie spoločnosti. Kým pri založení s.r.o. sa cena pohybuje minimálne na úrovni 500 až 1000 eur, pri živnosti je to 100 až 150 eur, podľa počtu živnostenských oprávnení.
Po absolvovaní prípravy a predložení podnikateľského zámeru môže začínajúci živnostník získať nenávratný príspevok od štátu. Pre začínajúceho podnikateľa, ktorý mesačný príjem dosahuje približne na úrovni 1000 eur, je výhodnejšie využiť formu živnosti, keďže si môže uplatniť štyridsaťpercentné paušálne výdavky a základ dane znížiť o nezdaniteľné minimum. Aj napriek tomu, že platí odvody, za uvedených podmienok dosiahne vyšší disponibilný príjem ako majiteľ s.r.o. a po určitom čase platenia odvodov je krytý zo strany Sociálnej poisťovne.
DPH a podnikatelia
18. 2. 2010
DPH upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Pri nákupoch tovarov a služieb majú možnosť na odpočítanie prípadne vrátenie DPH iba platitelia DPH. Zároveň však majú povinnosť pripočítať DPH k tovarom a službám, ktoré predávajú.
Podnikateľ, registrovaný ako platiteľ DPH je povinný podávať daňové priznanie k DPH podľa výšky obratu buď mesačne alebo štvrťročne (§ 77 odsek 1 a 2).
Daňové priznanie je podnikateľ povinný podať do 25 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia (kalendárny mesiac alebo štvrťrok). Ak platiteľovi DPH vznikne daňová povinnosť, je povinný ju uhradiť v rovnakej lehote. Ak platiteľovi DPH vznikne nárok na vrátenie DPH, daňový úrad tak urobí do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nárok vznikol.
Podľa výnimky (§ 79 odsek 2) bude podnikateľovi, ktorý je mesačným platiteľom DPH, vrátený nadmerný odpočet (nárok na vrátenie DPH) do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie (kalendárny mesiac), v ktorom nárok na vrátenie DPH vznikol, ak budú splnené zákonom stanovené podmienky.
Pri hľadaní práce už internet príliš nepomôže
18. 2. 2010
Pre negatívny vplyv hospodárskej krízy zažil internetový trh práce na Slovensku vlani najväčší prepad vo svojej histórii. Podľa údajov pracovného portálu Profesia.sk kríza priniesla prudký pokles ponúk práce od firiem a na druhej strane rekordný rast reakcií uchádzačov o zamestnanie. S uplatnením mali problémy najmä ľudia s nižšou kvalifikáciou a staršie ročníky. V uplynulom roku sa situácia na trhu práce vrátila takmer o päť rokov dozadu.
K prepadu zverejnených pracovných pozícií došlo v októbri 2008, keď cez portál Profesia.sk hľadali firmy zhruba 9 000 pracovníkov. Počet pozícií strmo klesal najmä do apríla, neskôr sa pokles zmiernil. Koncom minulého roka sa počet ponúk znížil takmer na úroveň piatich tisícok miest. Počet reakcií na pracovné ponuky sa naopak prudko zvyšoval. Vlani v októbri sa medziročne zvýšil o 153 percent a dosiahol číslo 250 000.
Podľa údajov portálu Profesia.sk ponuka práce v roku 2009 klesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom zhruba o dve pätiny. Pracovných ponúk ubudlo vo všetkých odvetviach. Výnimku tvorilo zdravotníctvo, farmácie a sociálna oblasť. Najväčšie prepady záujmu o pracovníkov boli zaznamenané v hutníctve a baníctve, drevospracujúcom a strojárskom priemysle.
Zmeny v riešení nezamestnanosti
12. 2. 2010
Poslanci schválili nové dávky. Prvou zo zmien je podpora zamestnávania v regiónoch – štát umožní obciam zamestnať dlhodobo nezamestnaných tak, že uhradí časť celkových nákladov na ich prácu. Má ísť o zamestnanie najviac na 9 mesiacov. Počas týchto mesiacov uhradí štát zamestnávateľovi 70 až 90 percent mzdy vo výške dvojnásobku životného minima.
Najviac to bude v prvých troch mesiacoch, najmenej v posledných troch. Takáto podpora má trvať do konca budúceho roka. Štát predpokladá, že v tomto aj budúcom roku vďaka podpore obce vytvoria dohromady 18-tisíc pracovných miest, na ktoré štát prispeje dohromady 60 miliónmi eur.
Štát chce obce finančne podporiť aj pri aktivačných prácach. Príspevok štátu by tento rok mal dosiahnuť 4,5 milióna eur, dostať ho má 11 500 uchádzačov o zamestnanie.
Zmiernili sa tiež podmienky na získanie dávky v nezamestnanosti. Od septembra na jej pridelenie bude stačiť dva roky poistenia za posledné štyri roky, nie tri ako je to v súčasnosti. Zmena by sa mohla týkať 30 až 50-tisíc nezamestnaných. Podľa najnovších zverejnených údajov má Slovensko celkovo vyše 330-tisíc ľudí bez práce.
Vládny návrh zákona okrem iného umožňuje využívanie aktivačných prác nielen obcami a samosprávnymi krajmi, ale aj firmami, ktoré si založia. Ide zvyčajne o prípady správy ciest a niektorých vodných tokov.
Novela sprísňuje zamestnávanie načierno a navrhuje zvýšil minimálnu pokutu na 2 000 €. Vlani sa priemerná pokuta pohybovala pod úrovňou 380 eur.