Úprava súm pomoci v hmotnej núdzi
5. 10. 2023
OPATRENIE Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi bolo schválené 20. septembra 2023 a vyšlo v Zbierke zákonov pod číslom 377/2023 Z. z.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa § 33ca ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 275/2023 Z. z. ustanovuje sumy dávky v hmotnej núdzi upravené podľa § 33ca ods. 1 zákona:
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona je 84,90 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona je 161,40 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona je 147,50 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. d) zákona je 220,70 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. e) zákona je 235,70 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. f) zákona je 297,50 eura.
Sumy príspevkov upravené podľa § 33ca ods. 1 zákona:
- suma podľa § 11 ods. 2 zákona je 86,80 eura,
- suma podľa § 12 ods. 2 zákona je 86,80 eura,
- suma podľa § 13 ods. 2 zákona je 23,70 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona je 95,20 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona je 161,60 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona je 205,10 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona je 248,60 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. e) zákona je 291,90 eura.
Zrušuje sa opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 439/2022 Z. z. o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi a toto nové opatrenie nadobúda účinnosť 1. októbra 2023.
K
Gastrolístok nesmie ísť pod 3,15 eura
18. 11. 2014
Ministerstvo práce od novembra zvýšilo sumu, od ktorej závisí minimálna hodnota stravovacej poukážky. Zvýšenie stravného pre zamestnancov vyplýva zo zákona. Podkladom je vývoj cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauráciách. Odteraz im patrí najmenej 3,15 eura denne.
Veľké zmeny v zákone o dani z príjmov
16. 11. 2014
Zmeny v zákone o dani z príjmov nadobúdajú účinnosť 1. 12. 2014 a 1. januára 2015.
Ide o rozsiahlu novelu zákona, ktorej zámerom je pokračovať v konsolidácii a trvalej udržateľnosti verejných financií a v koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom. K najdôležitejším zmenám dochádza v odpisovaní hmotného majetku, pri limitovaní vstupnej ceny osobných automobilov hranicou 48 000 €, v redukcii možnosti použitia zrýchlenej metódy odpisovania. Taktiež dochádza k zrušeniu lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu, k zavedeniu pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné), k transferovému oceňovaniu aj na tuzemské vzájomne prepojené osoby. Zamestnávateľ bude mať možnosť nepeňažné plnenie zdaniť rovnako, ako poskytnuté peňažné plnenie, ako keby zamestnancovi sumu nepeňažného plnenia zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v čistom. Dochádza aj k vyňatiu náhrady nemajetkovej ujmy vyplácanej na základe Občianskeho zákonníka z príjmov oslobodených od dane a zdanenie tejto náhrady, ako ostatného príjmu fyzickej osoby, k zavedeniu zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností. Dochádza aj k zjednodušeniu výpočtu a spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb a u fyzických osôb – nepodnikateľov sa umožňuje do výdavkov na obstaranie majetku započítať aj úroky z hypotekárneho úveru a stavebného úveru do výdavkov na obstaranie nehnuteľnosti a úhradu za prevod členského práva v bytovom družstve, k zadefinovaniu primeranosti daňových výdavkov, ak obstarávaný majetok a služby sú súčasne využívané aj na osobnú spotrebu podnikateľov, spoločníkov obchodných spoločností a zamestnancov. V tomto prípade je možné do daňových výdavkov zahrnúť najviac 80 % z vynaložených výdavkov. Novelou zákona dochádza k podpore podnikateľských subjektov rozvíjajúcich vlastný výskum a vývoj v podobe tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj zo základu dane.
Zmeny Zákonníka práce od januára 2015
16. 11. 2014
Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti mení aj Zákonník práce.
Dňa 16. 10. 2014 bol v NR SR schválený zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Zmeny nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015. V Zákonníku práce sa zakazuje diskriminácia v pracovných vzťahoch z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti. Na základe zmien nesmie byť nikto na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný, ani inak postihovaný, nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. Do zákona sa dopĺňa povinné oboznamovanie zamestnanca pri nástupe do zamestnania s vnútorným predpisom, ktorý uvedené upravuje. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, pričom súd môže náhradu mzdy znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať a taktiež je výška náhrady mzdy limitovaná 36 mesiacmi. Ak k neplatnému skončeniu pracovného pomeru dôjde voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti napriek tomu, že sa mu poskytuje ochrana, zamestnávateľ mu bude musieť vždy poskytnúť plnú náhradu mzdy za celý čas. Taktiež sa do zákona dopĺňa, že zamestnanec neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.
Inšpekcia práce od januára 2015 po novom
16. 11. 2014
Od januára sa rozširuje rozsah inšpekcie práce o dozor nad dodržiavaním vnútorného systému preverovania podnetov.
Ak pôjde o ochranu oznamovateľa, ktorý bude zamestnancom niektorého inšpektorátu práce, z dôvodu zamedzenia zaujatosti bude rozhodovať o súhlase iný inšpektorát práce určený ich spoločným nadriadeným orgánom – Národným inšpektorátom práce. Taktiež dochádza k zmenám, ktoré súvisia s ukladaním pokút a rozšírením pôsobnosti inšpektorátu práce aj o rozhodovanie o súhlase s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.