Úprava súm pomoci v hmotnej núdzi
5. 10. 2023
OPATRENIE Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi bolo schválené 20. septembra 2023 a vyšlo v Zbierke zákonov pod číslom 377/2023 Z. z.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa § 33ca ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 275/2023 Z. z. ustanovuje sumy dávky v hmotnej núdzi upravené podľa § 33ca ods. 1 zákona:
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona je 84,90 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona je 161,40 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona je 147,50 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. d) zákona je 220,70 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. e) zákona je 235,70 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. f) zákona je 297,50 eura.
Sumy príspevkov upravené podľa § 33ca ods. 1 zákona:
- suma podľa § 11 ods. 2 zákona je 86,80 eura,
- suma podľa § 12 ods. 2 zákona je 86,80 eura,
- suma podľa § 13 ods. 2 zákona je 23,70 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona je 95,20 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona je 161,60 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona je 205,10 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona je 248,60 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. e) zákona je 291,90 eura.
Zrušuje sa opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 439/2022 Z. z. o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi a toto nové opatrenie nadobúda účinnosť 1. októbra 2023.
K
Mihál a Beblavý majú nový model minimálnej mzdy. Chcú zastaviť politické divadlo.
18. 5. 2017
Minimálna mzda na Slovensku by mala rásť na základe nového spôsobu výpočtu. Zabezpečilo by sa tak predvídateľné podnikateľské prostredie a zastavilo by sa každoročné "politické divadlo" pri zvyšovaní minimálneho zárobku. Presvedčení sú o tom nezaradení poslanci Jozef Mihál a Miroslav Beblavý, ktorí v utorok predstavili nový model zvyšovania minimálnej mzdy.
Podstata ich návrhu stojí na troch pilieroch, a to na naviazaní minimálnej mzdy na 50 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, nezdaniteľnej časti na daňovníka vo výške minimálnej mzdy zníženej o odvody zamestnanca do Sociálnej poisťovne (SP) a odpočítateľnej položke pri zdravotných odvodoch vo výške minimálnej mzdy.
Zvyšovanie minimálnej mzdy podľa nového modelu by prenieslo ťarchu najmä na štátny rozpočet. "Premiér a minister financií sa radi chvália, že daňové a odvodové príjmy permanentne stúpajú, a preto je podľa nás len férové, aby sa časť týchto príjmov vrátila práve pracujúcim v podobe nižších daní a odvodov. Zvýšenie čistých príjmov zamestnancov s minimálnou mzdou nemôže byť dosahované len zvýšením mzdových nákladov, ale musí sa na ňom podieľať aj štát vhodnou daňovou a odvodovou politikou," dodal Mihál.
Licenčné poplatky za používanie softvéru
16. 5. 2017
Platenie zrážkovej dane z licenčných poplatkov v styku s Ukrajinou
Podľa zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia medzi vládou SR a vládou Ukrajiny spadá predmetný príjem do rámca článku 12 („Licenčné poplatky“) a je zdaniteľný v štáte zdroja (SR). Ak je však príjemca (rezident Ukrajiny) skutočným vlastníkom licenčných poplatkov, takto uložená suma dane nepresiahne 10 % hrubej sumy. Predmetný príjem je na území SR zdaňovaný prostredníctvom slovenského platiteľa príjmu (platiteľa dane) v súlade s ustanoveniami § 43 zákona o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia medzinárodnej zmluvy je preukázanie rezidencie skutočného vlastníka licenčných poplatkov (rezidenta Ukrajiny) platiteľovi licenčných poplatkov (rezidentovi SR) do termínu výplaty týchto poplatkov. V prípade, že ide o zákazkový softvér (t.j. špecifický softvérový produkt, ktorý bol vytvorený pre konkrétneho užívateľa, resp. bol prispôsobený konkrétnemu užívateľovi na základe jeho požiadavky a nie je určený pre širšiu distribúciu užívateľom a vopred neznámym koncovým užívateľom), platba za poskytnutie práva na jeho použitie alebo za použitie má na daňové účely charakter tzv. priemyselného licenčného poplatku a spadá do rámca príjmov podľa § 16 ods. 1 písm. e) prvý bod zákona o dani z príjmov.
Vyrovnanie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby
16. 5. 2017
Vyrovnanie preddavkov na daň pri predĺženej lehote podania daňového priznania do 30.06.2017
Po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2016 je daňovník povinný preddavky na daň platené do lehoty na jeho podanie vysporiadať tak, aby ich výška zodpovedala preddavkom na daň vypočítaným z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Ak dovtedy platené preddavky na daň (aj nulové) vypočítané na základe poslednej známej daňovej povinnosti sú nižšie, ako suma preddavkov na daň vypočítaných z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (uvedenej na r. 1110 daňového priznania za rok 2016), daňovník je povinný rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia zaplatiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania, t.j. do 31. júla 2017. Uvedený rozdiel na preddavkoch daňovník so sídlom na území SR zaplatí na účet dane z príjmov právnickej osoby so sídlom v tuzemsku s predčíslím 500224 - základné číslo účtu (OÚD) /8180 v tvare IBAN a použije variabilný symbol 1100992017.
Štvrtinu uhradených daní na Slovensku platia nemecké a rakúske firmy
16. 5. 2017
Z dvestovky najväčších firiem na Slovensku, vrátane finančného sektora, platia nemecké a rakúske spoločnosti až štvrtinu uhradených daní.
Informovala o tom Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora spolu so Slovensko-rakúskou obchodnou komorou na základe prieskumu daňovo-poradenskej spoločnosti BMB Leitner za rok 2015. Podľa analýzy firmy na Slovensku v roku 2015 odviedli na daniach z príjmu a kapitálového majetku takmer 2,5 mld. eur, z čoho 26 % tvorili dane uhradené nemeckými a rakúskymi firmami. Podiel slovenských spoločností predstavoval 17 %.Slovenské, nemecké a rakúske firmy sú zároveň prvé tri v rebríčku podľa najvyššieho podielu zaplatených daní na Slovensku.
Zahraniční investori však podľa autorky štúdie, partnerky v BMB Leitner, Renáty Blahovej na slovenskom trhu vnímajú aj niektoré problémy. Slabým bodom Slovenska zostáva v ich očiach stále najmä slabé trestanie korupcie a taktiež slabá vymožiteľnosť práva. V oblasti daní a odvodov považujú za neprimerané časté nekoncepčné zmeny v legislatíve a vysoké daňovo-odvodové zaťaženie