Úprava súm pomoci v hmotnej núdzi
5. 10. 2023
OPATRENIE Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi bolo schválené 20. septembra 2023 a vyšlo v Zbierke zákonov pod číslom 377/2023 Z. z.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa § 33ca ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 275/2023 Z. z. ustanovuje sumy dávky v hmotnej núdzi upravené podľa § 33ca ods. 1 zákona:
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona je 84,90 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. b) zákona je 161,40 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona je 147,50 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. d) zákona je 220,70 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. e) zákona je 235,70 eura,
- suma podľa § 10 ods. 2 písm. f) zákona je 297,50 eura.
Sumy príspevkov upravené podľa § 33ca ods. 1 zákona:
- suma podľa § 11 ods. 2 zákona je 86,80 eura,
- suma podľa § 12 ods. 2 zákona je 86,80 eura,
- suma podľa § 13 ods. 2 zákona je 23,70 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona je 95,20 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona je 161,60 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona je 205,10 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. d) zákona je 248,60 eura,
- suma podľa § 14 ods. 2 písm. e) zákona je 291,90 eura.
Zrušuje sa opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 439/2022 Z. z. o úprave súm pomoci v hmotnej núdzi a toto nové opatrenie nadobúda účinnosť 1. októbra 2023.
K
Zákon o účtovníctve
26. 10. 2017
Zmeny čakajú aj firmy, ktoré vedú účtovné záznamy. Tie sa budú musieť archivovať dvojnásobne dlhý čas teda desať rokov.
Každý podnikateľ si však bude môcť vybrať, či bude záznamy archivovať v písomnej alebo v elektronickej forme. Okrem zmeny v archivácií, je nová aj možnosť pre novovzniknutú nástupnícku účtovnú jednotku zvoliť veľkostnú štruktúru na účely účtovania a vykazovania individuálnej účtovnej závierky.
Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
26. 10. 2017
Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov čakajú zmeny.
Cieľom návrhu zákona je: nastavenie zmeny systému označenia spotrebiteľského balenia cigár v prípade zmeny sadzby dane (preznačenie), úprava a doplnenie niektorých ustanovení o zábezpeke na daň, doplnenie oslobodení od dane z tabakovej suroviny a vrátenia dane z tabaku v bezdymovom tabakovom výrobku odobratých ako vzorka alebo zničených colným úradom, spresnenie a doplnenie vybraných ustanovení upravujúcich obchodovanie s tabakovou surovinou.
Zdravotníctvo si polepší
25. 10. 2017
Vyššie príjmy by mali byť od ekonomicky aktívnych osôb, ale aj vyššie platby štátu za svojich poistencov. Z celkových príjmov by ekonomicky aktívni poistenci mali po zohľadnení ročného zúčtovania poistného prispieť sumou vyše 3,5 mld. eur.
Za poistencov štátu by štát mal odviesť viac až 1,241 mld. eur, čo je nárast oproti rozpočtu na tento rok, kedy štát očakával 1,226 mld. eur. Ide pritom o nárast aj na jedného poistenca. Na svojich poistencov štát odvedie preddavky vo výške 1,22 mld. eur. Táto suma má v ďalších rokoch rásť na 1,26 mld. eur, resp. 1,32 mld. eur v roku 2020. Ustanovuje sa sadzba pre platbu poistného za poistencov štátu na obdobie od 1. novembra do 31. decembra 2017 vo výške 4,73%, čo predstavuje v nominálnom vyjadrení cca sumu 50 498 703 eur.
Vláda bojuje proti podvodníkom, neodvedená DPH ale vzrástla
25. 10. 2017
Slovensko sa v medzinárodnom porovnávaní úspešnosti výberu dane z pridanej hodnoty umiestnilo na predposlednom mieste. Neprejde snáď ani mesiac, kedy by sa polícia nepochválila na tlačovej konferencii, ako odhalila ďalší miliónový podvod. Nezostávajú ani „finančáci“, ktorí pravidelne informujú o prekazení nadmerných odpočtov na dani z pridanej hodnoty (DPH). Vo svojom PR nie sú pozadu ani minister financií Peter Kažimír s premiérom Robertom Ficom, keď sa verejne chvália týmito úspechmi.
Aká je realita boja proti daňovým podvodom? Medzera DPH, údaj ktorý ukazuje, o koľko prišiel štát na tejto dani za rok v dôsledku podvodov a neplatenia, medziročne vzrástol o viac ako 100 miliónov eur. Štátnej kase tak v roku 2015 (medzera DPH sa zverejňuje s dvojročným oneskorením, pozn. red.) chýbalo na dani z pridanej hodnoty 2,256 miliárd eur. V európskom porovnávaní sme dokonca poklesli oproti roku 2014 až na predposledné miesto. Za nami skončili už len Rumuni. Ministerstvo financií tento problém nevidí až tak čierno. V prípade medzinárodného porovnávania rezort poukazuje na nejednotnú metodiku. Môže sa líšiť v jednotlivých krajinách.Svoje tvrdenia opiera o to, ako sa niektoré štáty umiestnili v tomto rebríčku.
Napríklad Chorvátsko skončilo v roku 2015 ako druhá najlepšia krajina v EÚ, pričom Záhreb sa dlhodobo potýka s neplatením daní. „Podstatný je pre nás vývoj daňovej medzery na Slovensku, ktorú sme znížili od roku 2012 zo 41% na 28%. Do štátneho rozpočtu sa nám, iba na DPH, podarilo vybrať o vyše 2 a pol miliardy eur viac než bol predpoklad,“ argumentuje Kažimír. Financmajster sa tak snaží zľahčovať problém s hrou číslami. Neodvedenú DPH pomeruje k teoreticky možnej maximálnej dani z pridanej hodnoty.Slovensko zažíva dobré ekonomické časy, a tak zákonite rastie aj maximálny teoretický výber. Podiel nezaplatenej dane sa preto zmenšuje a opticky to vyzerá, že sa zlepšuje aj výber. V absolútnych číslach však prišlo k nárastu.Podľa daňove expertky Alici Orda Oravcovej zverejnené čísla priamo nesúvisia s odhalenými podvodmi. Polícia alebo daniari často informujú o prípadoch, ktoré sa datujú ešte pred rok 2015. „Je to logické, lebo objasňovanie pri cezhraničných podvodoch je časovo náročné,“ približuje. Daňoví špekulanti navyše zmenili svoju taktiku. Od zavedenia kontrolného výkazu a kontroly prechodu kamiónov, prostredníctvom mýtneho systému, sa zmenil aj predmet a spôsob vykonania daňových podvodov. „V súčasnosti najčastejšie vykonávajú podfuky v oblasti služieb – či už reklamných, technických alebo služieb sprostredkovania. Daňové podvody sú často páchané pri vykazovaní malej daňovej povinnosti bez nadmerného odpočtu,“ vysvetľuje Oravcová. Napriek tomu, že medzera DPH narástla, tak niejezástancom, aby štát prišiel s ďalšími reštriktívnymi opatreniami, lebo by to poškodilo poctivých podnikateľov. Aktuálne parlament schválil novelu Obchodného zákonníka, ktorá by mala zamedziť podvodným zlučovaniam firiem. Od nej očakáva Oravcová, že zníži významným spôsobom daňovú medzeru v oblasti DPH