Úplnosť a správnosť prihlášky na zdravotné poistenie
13. 3. 2023
Po novom sa ustanovili pravidlá, kedy je zdravotná poisťovňa povinná odmietnuť prijatie a potvrdenie prihlášky poistenca. Zdravotná poisťovňa nemôže prijať každú prihlášku, ktorá jej je doručená.
Prijatiu prihlášky by mala predchádzať kontrola úplnosti a v rozsahu údajov, ktorými zdravotné poisťovne disponujú aj správnosti údajov uvádzaných na prihláške. Tento mechanizmus plní predovšetkým preventívnu funkciu, eliminuje riziko tzv. nezákonných prepoistení. Nakoľko sa však v aplikačnej praxi v tejto súvislosti vyskytli výkladové rozdiely, za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností bolo potrebné do zákona doplniť znenie, z ktorého je jednoznačne zrejmé, že ak prihláška neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti, zdravotná poisťovňa takúto prihlášku bez odstránenia týchto nedostatkov nemôže akceptovať. Zároveň bolo potrebné prijať úpravu, ktorá umožní zdravotnej poisťovni akceptovať výlučne len tie prihlášky, ktoré budú podané elektronicky podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo ktoré budú podané osobne poistencom alebo osobou oprávnenou konať za poistenca priamo na pracovisku zdravotnej poisťovne (pobočky, expozitúry, ústredie). Len právna úprava umožňujúca podávanie prihlášok výlučne týmito formami odstráni riziko nezákonných prepoistení, ku ktorým každoročne dochádza.
K
Doba poistenia v nezamestnanosti
3. 6. 2009
Zákon o sociálnom poistení definuje, čo sa považuje za dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorá je rozhodujúca pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.
Osoby pracujúce na základe dohôd o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru
(dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti) na rozdiel od
zamestnancov v pracovnom pomere, nie sú povinne poistené (zamestnávateľ za
nich poistné neplatí).
Nárok na dávku v nezamestnanosti im môže vzniknúť len
vtedy, ak sa dobrovoľne poistia a samy si budú platiť poistné. Na vznik nároku
na dávku pri dobrovoľnom poistení stačí doba poistenia najmenej dva roky, čiže
730 dní v posledných štyroch rokoch. Spätne sa poistné na poistenie v
nezamestnanosti doplatiť nedá. Doba poistenia sa počíta až odo dňa doručenia
prihlášky dobrovoľne poistenej osoby do sociálnej poisťovne.
Osoby, ktoré nie sú povinne poistené, by teda mali
zvážiť dopredu, či si budú platiť poistenie v nezamestnanosti dobrovoľne.
Podpora štátu pre sociálne odkázaných
3. 6. 2009
Od sepembra sa upravujú niektoré dávky nízkopríjmových domácností. Ide o dávku v hmotnej núdzi. Životné minimum sa zvyšuje od júla.
Dávka v hmotnej núdzi od septembra
nová
dnes
jednotlivec
60,50 €
58,43 €
jednotlivec s dieťaťom
(najviac so štyrmi deťmi)
115,10 €
109,54 €
dvojica bez detí
105,20 €
101,58 €
dvojica s dieťaťom
(najviac so štyrmi)
157,60 €
150,04 €
jednotlivec s viac ako štyrmi
deťmi
168,20 €
59,34 €
dvojica s viac ako štyrmi deťmi
212,30 €
201,16 €
príplatok tehotnej žene a rodičovi
dieťaťa do jedného roku
13,50 €
12,95 €
príplatok pre školopovinné dieťa
17,20 €
16,60 €
Ľudí odkázaných na dávku v hmotnej núdzi neustále pribúda. Z marcových necelých 154–tisíc, ich bolo v apríli už vyše 159–tisíc. Nárast
odkázaných na dávku súvisí s rastúcou nezamestnanosťou najmä v hladových
dolinách Slovenska.
Niektorí peniaze navyše dostanú už skôr. Od júla sa totiž zvyšuje životné
minimum. Miesto súčasnej sumy 178,92 €
bude hranica odkázanosti pre jedného dospelého predstavovať 185,19 €. Vďaka tomu získa viac ľudí nárok na
sociálne dávky či kompenzačné príspevky. Mierne porastie aj výška samotných
príspevkov – na osobnú asistenciu či na
prepravu.
Životné minimum od júla
- pre dospelú
osobu sa zvýši zo 178,92 € (5 390 Sk) na 185,19 € (5 579
Sk)
- pre ďalšiu
dospelú osobu sa zvýši zo 124,81 € (3 760 Sk) na 129,18 €
(3 892 Sk)
- pre
nezaopatrené alebo neplnoleté dieťa sa zvýši z 81,66 € (2 460 Sk) na 84,52
€ (2 546 Sk)
Príspevok na bývanie
- 55,80
€, ak ide o občana v hmotnej núdzi (dnes
52,12 €)
- 89,20
€ ak, ide o občana v hmotnej núdzi a osoby s
ním posudzované (dnes 83,32 €)
Nárast nezamestnanosti aj na Slovensku
3. 6. 2009
Na Slovensku miera nezamestnanosti dosiahla v apríli 11,1 %. V porovnaní s marcom to predstavuje nárast o 0,5 %. Údaje zverejnil Európsky štatistický úrad Eurostat.
V apríli bola nezamestnanosť v celej EÚ na úrovni 8,6 %. Najviac ľudí bez práce má Španielsko, Lotyšsko a Litva. Slovensko je spolu s
Írskom na 5. mieste. Najmenej nezamestnaných v apríli mali Holandsko
a Rakúsko. .
Priemerná hrubá mzda na Slovensku vzrástla na 710,45 €
3. 6. 2009
Informoval o tom Štatistický úrad. Nárast medziročne predstavuje 4,7 %. Reálna mzda sa po započítaní inflácie zvýšila o 1,6 %.
Najväčší nárast platov bol vo verejnej správe a v obrane, naopak k
poklesu miezd došlo v ubytovacích a stravovacích službách.
Najvyššiu priemernú mzdu dosiahli zamestnanci
v odvetví informácie a komunikácia.