Murphy radí
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)
Murphy o láske
Ak chcete stratiť objektívny pohľad na ženy, počúvajte, čo o nich hovorí vaša manželka.
Počet žien, ktoré sa mužovi páčia, rastie úmerne s jeho vekom.
Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Nepresviedčajte svoju ženu o tom, že láska sa ošúcha, lebo bude s vami nakladať ako s odpadom.
V manželstve si musíte vybrať: alebo mať pravdu, alebo pokoj.
Muž, kým sa neožení, si nerobí ťažkú hlavu z budúcnosti.
(Murphyho zákonník)
Rady podnikateľom
Kto sa raz popálil, aj iskry sa bojí.
Nemáte oheň? Otázka boha Prometea okolostojacim ľuďom.
Staňte sa menšími a menšími, až budete najmenšími na svete. Návod Alexandra Veľkého na zníženie počtu pracovníkov.
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)