Skúsenosť je čosi, čo človek získa zásadne až chvíľu po tom, ako to práve potreboval.

História ľudstva je skladišťom hlúpostí, kde sa sem – tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.

Najvýhodnejšia príležitosť prichádza vždy v najnevhodnejšej chvíli.

Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.

Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.

Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.

Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Iba dve veci sú nekonečne veľké: vesmír a ľudská hlúposť. Avšak zatiaľ sa podarilo dokázať len to druhé.

Jeden hlupák skomplikuje vec natoľko, že si s ňou neporadí tisíc múdrych.

Aj hlupák vie, že používanie uší je ďaleko bezpečnejšie, ako používanie jazyka. Ale nedá mu to.