Murphy radí
Úvod k Murphyho večerom
Múdreho fajka inšpiruje a hlupákovi nahrádza cumlík.
Murphológia uči zdravému skeptimiczmu, pravda s dodatkom, že človeku aj zdravý skepticizmus bude "figu" platný - niektorý z nespočetných Murphyho zákonov ho aj tak dobehne.
Z času na čas sa človek potkne o pravdu, ale najčastejšie vstane a ide bez obzretia ďalej.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Ja nič, to Murphy
Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.
Aj keď pochopíte princíp, ktorý hýbe vesmírom, ženská logika pre vás navždy zostane tajomstvom.
Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Informácie pre šéfa
Možnosť, že sa na základe príchodu novej informácie veci zmenia, je tým vyššia, čím menej táto informácia s vecou súvisí.
Keď dvaja dostanú tú istú informáciu, nikdy z nej nevyvodia ten istý záver.
Maximálne peniaze sa dajú zarobiť výlučne len s minimálnou námahou a naopak, maximálna námaha je odmenená vždy len minimálnymi peniazmi.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Manželstvo je podnik
Manželstvo je omyl, ktorého by sa mal dopustiť každý muž. (Kessel)
Susedov trávnik sa nám vidí vždy zelenší ako náš. (Židovské príslovie)
Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...
(Zrnká úsmevu)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)