Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.

Malé peniaze sa zarábajú rukami, veľké hlavou.

Dve veci na tejto zemi sú všadeprítomné: vodík a ľudská hlúposť.

Keď si zle zapneš prvý gombík, už sa poriadne nepozapínaš.

Každá historka má vždy tri strany: našu, vašu a tú pravdivú.

To, že s pravdou najďalej zájdeš, ešte nezaručuje, že vás po ceste nepredbehne rad klamárov.

Pravdivosť tvrdenia nezávisí od jeho vierohodnosti a naopak.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

Ak chceš povedať dôležité veci, nikdy ich nehovor dopredu.

Čím drahšia je realizácia plánu, tým menšia je šanca ho zastaviť - a to aj vtedy, ak dodatočne vyjde najavo, že je nepotrebný.