V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.

Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.

Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.

Ani tým, že sa budete brániť každej zmene, nezabránite zmene k najhoršiemu.

Ak pravdepodobnosť úspechu nie je práve blízka jednej, potom je čertovsky blízko k nule.

Bez ohľadu na to, čo sa kazí, vždy to na prvý pohľad bude vyzerať v poriadku.

Ešte nikdy v histórii ľudstva nebolo dosť teplých miestočiek pre všetkých dôležitých ľudí.

Ani najlepší obchodný priateľ nie je ozajstným priateľom.

Neexistuje nič také ako lacný politik.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.