Murphy radí
Oheň a voda
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)
Aj koniec má svoj čas - posledný večer
Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.
Riadiť vlastný čas znamená snažiť sa sledovať, na čo venujete to málo času, o ktorom môžete sám rozhodovať.
Vyložiť na činnosť naraz menej času ako je minimum, je bohapustým mrhaním času.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Priateľ vám najlepšie pomôže s tým, čo vôbec nepotrebujete.
Kto sa chce učiť rýchlo, učí sa na vlastných chybách. Kto sa chce učiť bezpečne, učí sa na chybách iných.
Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.
(Murphyho zákony v bájkach)
Deti naše poklady
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Ak je mladosť chybou, tak sa jej veľmi skoro zbavíme. (Goethe)
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
(Zrnká úsmevu)