Murphy radí
Murphy a byrokrati
Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy o láske
Ženský úsudok o veci nemá nič spoločné s objektívnymi informáciami, ktoré jej poskytnete.
Všetkého moc škodí. Aj lásky. Cnosť potrestá sama seba.
Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákony po slovensky
Najhoršie veci najčastejšie postihujú najlepších ľudí.
Nešťastie nechodí po horách ale medzi ľuďmi.
Nešťastie chodí po horách, pomedzi ľudí, čaká na teba za rohom, chodí ti oproti a práve teraz sa ti ide prihodiť.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
(Zrnká úsmevu)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)