Ak sa snažíte posunúť písomný referát šéfovi, ktorý je zvyknutý čerpať informácie počúvaním hlásení, tak mrháte papierom.

Je prekvapujúce, ako dlho trvá dotiahnuť niečo do konca, ak človek na tom pracuje.

Ak sa vyskytne ozaj výnimočná situácia, tak pre ňu netreba vymýšľať detailné pravidlá riešenia, ale postupovať pragmaticky.

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.

Ak sa dnes už nedá spoľahnúť na veci, ako sa potom spoliehať na ľudí?!

To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.

Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.