Murphy radí
Murphyho vynálezy
Nehorľavé zápalky sú ideálne najmä pre rodiny s malými deťmi a hasičov.
Ak nemáte čas na sprchovanie, jednoducho sa obaľte izolepou a potom ju odmotajte – špina sa na ňu nalepí.
Nepotopiteľná kotva je neoceniteľná v prípade, keď s už loď potápa. Ostane z nej aspoň niečo, čo sa dá speňažiť v zberných surovinách.
(Murphyho zrnká II)
Hlúposti sa medze nekladú
Je zdraviu škodlivé hovoriť iné, ako chcú počuť mocní. Kto chce byť "in" riadi sa vekmi osvedčeným pravidlom: "Kam vietor, tam plášť."
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
Múdry sliepku, čo znáša zlaté vajcia, kŕmi, hlupák ju zje.
(Murphyho zákony v bájkach)
Život je obchod
Nie je umenie nakupovať, keď človek má peniaze. Ale kúpiť za päť prstov a šiestu dlaň dokáže len umelec.
Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...
Veľké peniaze sa nezarábajú, veľké peniaze sa vymýšľajú.
(Zrnká úsmevu)
Nebo je v nebi
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
O Bohu je známe, že je všemohúci a vševediaci. Napriek tomu sa nikdy nemieša do obchodov, ktoré robia medzi sebou smrteľníci. Zlé jazyky tvrdia, že preto, lebo raz sa už popálil.
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)
Oheň a voda
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)