Príroda vždy fandí skrytým vadám a k človeku sa chová ako cudzí pes.

Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.

Ak veríme v absolútnu platnosť Murphyho zákonov, potom s nimi musíme počítať v každej situácii a v každom okamihu, bez ohľadu na to, či práve opravujeme práčku, alebo na zelenej lúke nadávame na šéfa, vládu či svokru.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

Obísť problém sa nedá bez toho, aby ste nezakopli. Zakopnete vždy v okamihu, keď to najmenej očakávate.

To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.