Murphy radí
Žiadna hlava nie je dokonalá
Človek nemôže rozumieť všetkému. Preto by mal mať okolo seba takých, ktorí tiež ničomu nerozumejú.
Prijateľná miera nezamestnanosti je taká, keď ani jeden minister nie je zamestnaný.
Dane sa nevyberajú na to, aby z nich mali úžitok daňoví poplatníci.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy v parlamente
Zákon usilovnosti: Kto chce byť najúspešnejší, musí najviac hrabať.
Zákon exhibicionistu: Proti prijatiu zlého zákona je vždy len jeden hlas – poslanca, ktorý si pomýlil tlačidlá.
Binárny zákon: Poslanci majú radi jednoduchosť – si za, alebo proti?
(Murphyho zákonník)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Čo bolo na počiatku?
Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.
Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
(Murphyho zákonník)
Človek a múdrosť
Tam, kde múdry potrebuje odvahu, hlúpemu stačí šťastie.
Múdrosť je schopnosť vyvarovať sa dokonalosti.
História ľudstva je skladišťom hlúposti, kde sa sem - tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)