Účtovanie nároku na vrátenie DPH zo zahraničia
21. 9. 2022
Platitelia DPH, ktorí v roku 2021 kúpili tovary a služby v členských štátoch s príslušnou daňou členského štátu resp. doviezli tovar do iného členského štátu a bola im pri dovoze tovaru vyrubená daň v tomto členskom štáte, môžu požiadať o vrátenie tejto dane, a to najneskôr do 30. 9. 2022.
Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte upravuje § 55f a § 55g zákona o DPH. Nárok na vrátenie dane majú platitelia dane, ktorí majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpili tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu (resp. doviezli tovary do členských štátov) na účely svojho podnikania.
Žiadosť sa podáva za obdobie najmenej troch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov v rámci jedného kalendárneho roka a najviac za obdobie jedného kalendárneho roka. Žiadosť týkajúca sa zvyšku kalendárneho roka môže zahŕňať obdobie kratšie ako 3 kalendárne mesiace.
Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktorým je kalendárny rok alebo zvyšok kalendárneho roka, suma nárokovanej DPH musí byť najmenej 50 eur (ekvivalent v národnej mene). Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktoré je kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, suma DPH, ktorej vrátenie sa požaduje, nesmie byť menej ako 400 eur (ekvivalent v národnej mene).
Platiteľ môže podať viac žiadostí za rôzne obdobia v rámci jedného kalendárneho roka, obdobia refundácie sa môžu prekrývať (napr. platiteľ môže podať žiadosť o vrátenie dane za 1-4/2021, za obdobie 3-9/2021, za obdobie 1-12/2021). Aplikácia na podávanie žiadostí umožňuje za rovnaké obdobie podať aj viac žiadostí. Pri vypĺňaní žiadostí je však potrebné rešpektovať obmedzenia členského štátu vrátenia dane, čo sa týka počtu/rozsahu období a aj minimálnej/maximálnej sumy DPH na vrátenie.
K
Kto nemá povinnosť podať daňové priznanie FO za rok 2017
29. 1. 2018
Tak ako v prípade právnickej osoby, tak aj v prípade fyzickej osoby, zákon vymedzuje výnimky, kedy daňovník nemá povinnosť podania daňového priznania.
Daňové priznanie zo zákona nie je povinný podať daňovník, ak má len príjmy
• zo závislej činnosti a nie je povinný podať daňové priznanie podľa odseku 2 alebo
• z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona alebo
• ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo
• zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskej únie alebo jej orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie
• ktoré sú od dane oslobodené.
Výnimky pri podaní daňového priznania FO za rok 2017
26. 1. 2018
Daňové priznanie je povinný podať daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za rok 2017 nepresiahli sumu 1 901,67 eura, ale vykázal daňovú stratu.
Daňovú stratu je možné vykázať len z príjmov v § 6 ods. 1 a 2 (z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti).
Daňové priznanie je podľa § 32 ods. 2 povinný podať daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie roka 2015 dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti presahujúce sumu 1 901,67 eura, ak
• mu plynuli od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane a ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48. Ak daňovníkovi vypláca príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území SR zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, príjmy nie sú v priebehu zdaňovacieho obdobia zdaňované platiteľom dane podľa § 35 zákona, ale daňovník platí preddavky osobne podľa § 34 zákona. Po skončení zdaňovacieho obdobia je daňovník povinný podať daňové priznanie.
• mu plynuli zo zdrojov v zahraničí a nejde o výnimky uvedené v § 32 ods. 4 zákona
• mu plynuli príjmy, z ktorých nemožno zraziť preddavok na daň
• nepožiadal zamestnávateľa v zákonnej lehote o vykonanie ročného zúčtovania, resp. požiadal, ale nepredložil v termíne potrebné doklady na jeho vykonanie
• je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že mu bola vyplatená suma uplatnená ako nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie a daňovník sa rozhodol ju vysporiadať v roku 2017. Ide o sumu vyplatenú podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) z. č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o starobnom dôchodkovom sporení“ (§ 11 ods. 9 zákona).
• je povinný v zmysle § 11 ods. 13 zákona o dani z príjmov zvýšiť základ z dôvodu, že si uplatnil v predchádzajúcich rokoch (2014 – 2016) nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, a následne mu bol vyplatený predčasný výber (§ 19 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“) a rozhodol sa pre vysporiadanie v roku 2017.
Daňové priznanie je podľa § 32 ods. 3 zákona povinný podať daňovník, ktorému za zdaňovacie obdobie roka 2017 vykonal zamestnávateľ ročné zúčtovanie preddavkov, ak v zdaňovacom období:
• poberal príjmy len zo závislej činnosti od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa
• poberal iné druhy zdaniteľných príjmov podľa § 6 až § 8 vrátane príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, pri ktorých daňovník uplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona
Daňová povinnosť daňovníka, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, je v zásade vysporiadaná
26. 1. 2018
Ak podá daňové priznanie daňovník (FO), ktorý nebol povinný podať daňové priznanie, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie, a zamestnávateľ mu vykonal ročné zúčtovanie, považuje sa toto daňové priznanie za opravné alebo dodatočné daňové priznanie, pričom vykonané ročné zúčtovanie sa v tomto prípade považuje za podané daňové priznanie.
Ak však daňovník bol povinný podať daňové priznanie a toto v zákonnej lehote nepodal, daňovníkom podané priznanie sa považuje za daňové priznanie (riadne) oneskorene podané.
Daňové priznanie je povinný podať zamestnanec, ktorý nemôže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania z dôvodu zániku zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, bez právneho nástupcu. Daňové priznanie je povinný daňovník podať na výzvu správcu dane. Na výzvu správcu dane je potrebné podať aj nulové daňové priznanie v lehote určenej daňovým úradom vo výzve, nepostačuje písomné oznámenie daňového subjektu, že nemá dôvod na podanie daňového priznania.
Sociálna vláda? Daňou najviac zaťaží najchudobnejších
24. 1. 2018
Že sa na Slovensku zadlžujeme rýchlo, nie je príliš veľkým tajomstvom. Banky ohlasujú rekordné úrovne úverov spolu s rekordne nízkymi úrokmi už niekoľko rokov po sebe. Slováci sa z najmenej zadlženého národa v strednej a východnej Európe stali za necelé desaťročie najzadlženejším.
Snaha Národnej banky Slovenska varovať pred prílišným zadlžovaním je tiež pochopiteľná: má na starosti stabilitu finančného systému a ekonomiky. Čo až také pochopiteľné nie je, je správanie ostatných štátnych inštitúcií. Ministerstvo školstva vie o tom, že praktické finančné zručnosti Slovákov sú mizerné. A to dokonca aj medzi vysokoškolákmi. Napriek tomu je finančné vzdelávanie stále len súčasťou stratégií a plánov, do reality ju na školách prinášajú prakticky len súkromné inštitúcie, hlavne banky, poisťovne a mimovládne organizácie. A nepochopiteľný je z tohto hľadiska aj postoj rezortu financií. Ten svojím najnovším návrhom na daň z poistenia len pokračuje v odradzovaní ľudí od zodpovedného prístupu k vlastnému finančnému zdraviu. Nedá sa čakať, že po tom, čo by si aj človek priznal, že si kúpil pridrahú nehnuteľnosť, by sa rozhodol presťahovať inam, len aby si znížil dlh. Čo však po takomto pochopení spraviť môže, je poistiť sa. Zaúverovaná nehnuteľnosť zväčša už poistená je, to je však v prvom rade ochrana banky, nie klienta. Tomu hrozia iné katastrofy, pričom smrť je tá lacnejšia z nich, nech to znie akokoľvek cynicky.