Účtovanie nároku na vrátenie DPH zo zahraničia
21. 9. 2022
Platitelia DPH, ktorí v roku 2021 kúpili tovary a služby v členských štátoch s príslušnou daňou členského štátu resp. doviezli tovar do iného členského štátu a bola im pri dovoze tovaru vyrubená daň v tomto členskom štáte, môžu požiadať o vrátenie tejto dane, a to najneskôr do 30. 9. 2022.
Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte upravuje § 55f a § 55g zákona o DPH. Nárok na vrátenie dane majú platitelia dane, ktorí majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpili tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu (resp. doviezli tovary do členských štátov) na účely svojho podnikania.
Žiadosť sa podáva za obdobie najmenej troch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov v rámci jedného kalendárneho roka a najviac za obdobie jedného kalendárneho roka. Žiadosť týkajúca sa zvyšku kalendárneho roka môže zahŕňať obdobie kratšie ako 3 kalendárne mesiace.
Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktorým je kalendárny rok alebo zvyšok kalendárneho roka, suma nárokovanej DPH musí byť najmenej 50 eur (ekvivalent v národnej mene). Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktoré je kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, suma DPH, ktorej vrátenie sa požaduje, nesmie byť menej ako 400 eur (ekvivalent v národnej mene).
Platiteľ môže podať viac žiadostí za rôzne obdobia v rámci jedného kalendárneho roka, obdobia refundácie sa môžu prekrývať (napr. platiteľ môže podať žiadosť o vrátenie dane za 1-4/2021, za obdobie 3-9/2021, za obdobie 1-12/2021). Aplikácia na podávanie žiadostí umožňuje za rovnaké obdobie podať aj viac žiadostí. Pri vypĺňaní žiadostí je však potrebné rešpektovať obmedzenia členského štátu vrátenia dane, čo sa týka počtu/rozsahu období a aj minimálnej/maximálnej sumy DPH na vrátenie.
K
Od januára bude podpora v nezamestnanosti dlhšia
22. 7. 2009
Od januára sa štát lepšie postará o ľudí, ktorí v budúcom roku stratia prácu. Poberanie podpory v nezamestnanosti sa uľahčí a predĺži.
Na tom o
koľko, sa ešte musia odbory dohodnúť s ministerstvom práce.
Odbory
navrhujú zmierniť podmienky vzniku
nároku na dávku tak, aby si žiadateľ platil poistenie v nezamestnanosti v
posledných troch rokoch aspoň jeden rok. Ministerstvo navrhuje platenie
poistenia v nezamestnanosti dva
roky. V súčasnosti je potrebné byť poistený v posledných štyroch rokoch
najmenej tri roky.
Zmeniť sa má
aj doba vyplácania podpory. Zo súčasného pol roka na deväť mesiacov. Podľa
návrhu by dĺžka podpory mala byť odstupňovaná podľa doby poistenia. Podľa
odborov by dlhšie mal poberať dávku ten, čo si platil dlhšie poistenie.
Rokovania odborárov
s ministerstvom sa začnú vo štvrtok.
Minimálna hodnota stravného lístka pre zamestnanca
21. 7. 2009
Minimálnu hranicu, ktorú zamestnanec musí dostať a pod ktorú firma nesmie ísť stanovil zákon. Firma teda nemôže znížiť hodnotu stravných lístkov a zdôvodniť to krízou.
Zamestnanec
sa môže brániť aj vtedy, ak firma nechce poskytnúť gastrolístky vôbec.
Firmy
zvyčajne poskytujú zamestnancom tieto benefity:
Druh
benefitu: Percento
zamestnávateľov:
-
Rôzne formy príspevkov na stravovanie 98,5 %
-
Služobný telefón 84,3 %
-
Pitný režim 79,5 %
-
Príspevky pri príležitosti životného jubilea 71,8
%
-
Príspevky na doplnkové dôchodkové pripoistenie 62,3
%
-
Príspevky na kultúru 54,3 %
-
Príspevky na vzdelávanie 50,3 %
-
Príspevky na šport 41,5 %
Základným
pravidlom je, že stravný lístok má mať takú hodnotu, aby si zaň zamestnanec
mohol zabezpečiť hlavné jedlo a nápoj k nemu. Pri výške príspevku na stravu sa vychádza zo sumy určenej na
stravné pri pracovnej ceste. Naposledy sa táto suma upravovala v apríli
a aktuálne je 3,60 € pri pracovnej ceste 5 až 12 hodín. Hodnota
stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 %.
Minimálna
hodnota poukážky na zakúpenie
jedného hlavného jedla tak v súčasnosti predstavuje 2,70 €. Niektoré
spoločnosti svojim zamestnancom
vyplácajú aj poukážky v hodnote pohybujúcej sa v hodnote 3
až 3,30 €. Príspevok zamestnávateľa je tiež ohraničený zákonom a môže predstavovať
akúkoľvek sumu v rámci rozpätia, ktoré tvorí 55 % ceny jedného
hlavného jedla a 55 % sumy stravného pri pracovných cestách v trvaní
5 až 12 hodín.
V prípade,
že zamestnávateľ nedáva zamestnancom stravné poukážky, hodnotí sa to ako
nevyplatenie mzdy a to sa chápe ako trestný čin. Poškodení zamestnanci
môžu postupovať rovnako, ako keby im zamestnávateľ nevyplatil mzdu.
Poskytovanie
stravného upravuje aj Zákonník práce.
Zamestnávateľ versus zamestnanci
20. 7. 2009
Zamestnávateľ, ktorý nemá na výplaty, lebo je platobne neschopný, musí o tom zástupcov zamestnancov alebo priamo zamestnancov písomne informovať do desiatich dní.
Za platobne
neschopného je považovaný zamestnávateľ vtedy, ak bol na neho podaný návrh na
vyhlásenie konkurzu. V prípade, ak zamestnávateľ nie je v konkurze, no
nevypláca zamestnancom mzdu, zákon mu neprikazuje, aby o tom zamestnancov
vopred informoval. Pokiaľ mal zamestnávateľom k zamestnancom korektný
vzťah, urobí tak.
Ak však zamestnávateľ
nevypláca zamestnancom mzdu napriek tomu, že k výplatnému termínu peniaze na
výplaty mal, spáchal trestný čin.
V takom prípade
sa zaměstnanci môžu obrátiť na políciu, no záruka, že peniaze potom získajú, to
nie je.
Zamestnanci však
môžu využiť Zákonník práce. Ten dáva
zamestnancom, ktorí nedostali výplatu, možnosť okamžite skončiť pracovný pomer.
Zamestnanec má možnosť okamžite skončiť pracovný pomer vtedy, ak mu
zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo jej časť do 15 dní po uplynutí riadneho
výplatného termínu.
Peniaze však ani
okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnanec automaticky nedostane, akurát
mu vznikne nárok na náhradu mzdy za dva mesiace. Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume priemerného
mesačného zárobku za výpovednú lehotu dvoch mesiacov. Táto náhrada je
satisfakciou za to, že zamestnanec skončil pracovný pomer bez výpovednej lehoty.
Možnosť okamžite
skončiť pracovný pomer má zamestnanec v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa
o dôvode na okamžité skončenie pomeru dozvedel, čiže keď uplynie 15 dňová
lehota od nevyplatenia mzdy.
Ak zamestnávateľ
mzdu zamestnancom nevyplatil, právnici odporúčajú: obráťte sa na súd. Ide o
peňažnú pohľadávku zamestnanca voči zamestnávateľovi. Na súd sa zamestnanec musí
obrátiť do troch rokov.
Ak zamestnanec
okrem toho využil možnosť Zákonníka práce a pracovný pomer okamžite skončil,
môže si uplatňovať voči zamestnávateľovi aj pohľadávku vo výške dvojmesačného
priemerného zárobku. Zamestnanec sa okrem súdu môže obrátiť aj na inšpektorát práce.
Predovšetkým by
však mal zamestnávateľa vyzvať, najlepšie písomnou formou, aby mu vyplatil
mzdu. Tak bude mať doklad, že sa snažil situáciu riešiť. Po neúspešnej výzve je
možné obrátiť sa na Národný inspektorát práce, ktorý spravidla do 30 alebo 60
dní urobí vo firme inšpekciu. Za porušenie Zákonníka práce zamestnávateľovi
hrozia sankcie. Ak majú inspektoři
„Predovšetkým by
mal vyzvať zamestnávateľa, aby mu vyplatil mzdu, najlepšie písomnou formou. Tak
bude doklad, že sa snažil situáciu riešiť," povedala hovorkyňa Národného
inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová.
Po neúspešnej výzve sa môže obrátiť na Národný inšpektorát práce, ktorý
spravidla do 30 alebo 60 dní urobí vo firme inšpekciu.
Za porušenie
Zákonníka práce môže zamestnávateľovi dať pokutu do 33 193, 92 eura (milión
korún).
Ak majú inšpektori podozrenie, že došlo k trestnému činu nevyplatenia mzdy,
postúpia inšpektoráty práce informácie orgánom činným v trestnom konaní.
Aj keď
inšpektoráty práce nariadia zamestnávateľovi odstrániť zistené nedostatky,
prípadne mu uložia finančný postih, zamestnancovi to nezaručí vyplatenie jeho
finančných mzdových nárokov. Právnici preto odporúčajú obrátiť sa na súd.
Neplatenie poistného zamestnávateľom nemá vplyv na nároky zamestnanca zo systému sociálneho poistenia
20. 7. 2009
Každý zamestnávateľ je povinný za svojich zamestnancov platiť odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne.
Zamestnanec, ktorý nedostáva mzdu, nebude tým poškodený: dôchodok či iné
nároky, ktoré mu zo sociálneho poistenia plynú, sa mu nebudú v budúcnosti krátiť. Neplatenie poistného
zamestnávateľom nemá vplyv na nároky zamestnanca zo systému sociálneho
poistenia a nezakladá mu ani povinnosť niečo doplácať namiesto zamestnávateľa.