Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Nikto nevie, čoho je schopný dovtedy, než to skúsi. (Syrus)

Máme radi ľudí, ktorí povedia priamo, čo si myslia. Za predpokladu, že si myslia to isté, čo aj my. (Mark Twain)

Človek musí mať budúcnosť v mysli a minulosť v aktách. (Talleyrand)

Keď chýbajú peniaze, chýba všetko.

Dôkazy majú väčšiu platnosť ako svedkovia.

Rozsudok je rozhodnutie statočného človeka podľa toho, čo je spravodlivé a dobré.

Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.

Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.

Dobre vyšliapané chodníky nikam nevedú a na nevyšliapaných si už nejeden vykrútil krk.