Murphy radí
Nevytesané pravdy - I. večer
Nič nie je natoľko pokazené, aby sa to nedalo ešte pokaziť, takže zhoršovanie vecí nie je v konečnom dôsledku ničím ohraničené.
Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.
Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Na čo má človek rozum
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.
Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?
(Zrnká úsmevu)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.
Kto dokáže z vlastného nedostatku urobiť prednosť, neumrie chudobný.
Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.
(Murphyho zákony v bájkach)
Hlúposti sa medze nekladú
Ak sa človek prestane mať na pozore, môže prísť nielen o živobytie, ale i o život.
Najľahšie sa daruje to, čo ti nepatrí. Ide o pradávnu obyčaj, ktorá dnes prežíva renesanciu, a ktorú niektorí dokonca zlepšili tak, že predávajú, čo im nepatrí.
Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.
(Murphyho zákony v bájkach)