História sa opakuje. To je jediná zlá vec na histórii.

Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.

Čas je ako cirkus - vždy sa zbalí a odíde inam.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Množstvo získaných skúseností je v tom najlepšom prípade priamo úmerné množstvu pokazených vecí.

Veci idú najlepšie vtedy, keď je to najmenej potrebné.

Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.

Úspech, práve tak ako neúspech, je vecou náhody.

Napriek tomu, že svet ide neustále dopredu, každý musí vždy začínať od začiatku.

To, že ste dnes mali pekelnú smolu, ešte neznamená, že zajtra budete mať svätý pokoj.