Trend zdražovania peňazí pokračuje
28. 9. 2018
Dve pre Slovensko kľúčové krajiny zvýšili základné úrokové sadzby v snahe brzdiť zadlžovanie sa domácností. USA udávajú ekonomické trendy pre zvyšok sveta a Česká republika je naším druhým najväčším obchodným partnerom. Obe krajiny sa navyše zastrájajú, že toto zvýšenie neostane posledným.
Česká národní banka zvýšila nástroj menovej politiky o štvrť percentuálneho bodu z 1,25 percenta na 1,50 percenta. Stalo sa tak už tretí raz v roku 2018, naposledy zvýšila úrokové sadzby v auguste a do konca roka tak môže urobiť ešte dvakrát. Druhé zvýšenie však ešte nie je isté, tvrdí analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. „Uvidíme, akú veľkú váhu bude ČNB pripisovať kurzu koruny, ktorý momentálne nereaguje na vývoj ekonomiky, ale podlieha medzinárodným rizikám,“ uviedla Muchová. Podľa Lukáša Kovandu z Czech Fund je za neobvykle svižným postupom ČNB najmä snaha schladiť prehrievajúci sa miestny trh práce a čiastočne aj trh s nehnuteľnosťami, no hlavne odstrániť hrozbu slabej koruny, ktorá je potenciálne nežiaducim protiinflačným činiteľom. „Česká národní banka tiež musí tlmiť možný dosah ďalšieho zvyšovania platov a do určitej miery tiež zdražovanie energií,“ doplnil zoznam dôvodov Kovanda. Rast cien energií, tak elektriny, ako aj plynu, bude v rozmedzí šesť a deväť percent.
(Zdroj: hnonline.sk)
Pnutie na trhu práce zvýši Slovákom platy
26. 9. 2018
Podľa prognóz Národnej banky Slovenska na tretí štvrťrok tohto roka chýba na našom pracovnom trhu viac ako 80-tisíc pracovníkov, čo je približne počet obyvateľov Nitry alebo Banskej Bystrice. Chýbajúca pracovná sila tak tlačí na zvyšovanie platov. „Mzdové náklady boli revidované nahor. Do roku 2020 by mali kumulatívne vzrásť o 21 percent, pričom produktivita práce by sa mala zvýšiť miernejšie,“ dopĺňa guvernér NBS Jozef Makúch. Absencia ľudí však okrem toho spomaľuje aj rast hrubého domáceho produktu o jedno celé percento. Dopĺňa, že to môže mať v dlhšom horizonte dosah na našu konkurencieschopnosť.
Národná banka Slovenska však i napriek tomu očakáva, že rast HDP v strednodobom horizonte neklesne pod štyri percentá. V budúcom roku sa dokonca ešte zvýši o polovicu percentuálneho bodu na 4,5 percenta, k čomu pomohli vyššie súkromné investície, tvorba hrubého fixného kapitálu, rýchlejšie čerpanie eurofondov, ale aj zvýšenie investícií do automobilového priemyslu. „Naopak, slabšiu dynamiku zaznamenala súkromná spotreba, ktorá nenaviazala na silný rast mzdovej bázy,“ pokračuje Makúch. V budúcnosti by sa to však malo zmeniť a domáca spotreba bude vyššia.
450 eur aj bez práce?
24. 9. 2018
V súčasnosti platí, že kto zarába, zväčša musí vyžiť zo svojho „čistého“ platu a kto nezarába, môže počítať s tým, že mu úrady vypočítajú a pošlú nejakú podporu. Existujú však aj zástancovia iného modelu. Podľa nich by mohol nejakú sumu z verejných peňazí dostávať úplne každý. Takzvaný základný príjem testovali na dvoch tisíckach ľudí vo Fínsku, nad podobným experimentom sa uvažovalo v USA, vo Švajčiarsku nápad už dokonca stihli odmietnuť v referende.
Zástancovia však koncept považujú za dobrý. „Kombinácia NZP a zdaňovania výdavkov pôsobí proti zvyšovaniu nerovnosti, keď NZP zabezpečuje každému určitý príjem a zdaňovanie spotrebných peňažných výdavkov zabezpečuje, že čím má človek väčšiu osobnú spotrebu, tým väčšie dane platí. (...) NZP by uľahčil zakladanie nových (slobodných) firiem, pretože ľudia by v nich mohli pracovať aj bezodplatne, kým by firma nezačala mať príjmy vyššie než výdavky. NZP dáva ľuďom do rúk peňažnú moc, ktorá je inak koncentrovaná u vlastníkov kapitálu,“ vymenúva pre Aktuality.sk Martin Bobko z iniciatívy zakladnyprijem.sk V slovenských podmienkach by podľa neho bolo udržateľné, ak by dospelí dostávali každý mesiac po 450 eur a deti a mládež vo veku do 18 rokov po 225 eur. Na porovnanie, priemerný starobný dôchodok je u nás aktuálne takmer 443 eur mesačne, priemerná výška pomoci v hmotnej núdzi zhruba 135 eur.
Zastropovenie veku odchodu do dôchodku by bolo extrémne drahé
21. 9. 2018
Pokiaľ Smer presadí s častou opozície skorší odchod do dôchodku, tak pracujúcim budú musieť extrémne vzrásť odvody. Zamestnancom výrazne klesne čistá mzda. Stanovenie maximálneho veku odchodu do penzie na 64 rokov by malo fatálne následky pre všetkých. Ekonómovia aj časť odborárov tento poslanecký návrh z dielne smeráckych poslancov rezolútne odmietajú a na jeho adresu nešetria kritikou. Poslanci legislatívu v stredu posunuli do ďalšieho čítania a definitívne by mali o nej hlasovať do konca tohto týždňa. Experti však upozorňujú na obrovskú cenu, ktorú zaplatí súčasná a budúca generácia pracujúcich. Odborník na penzie Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela odhaduje celkové náklady prípadného maximálneho dôchodku na 120 miliárd eur. Len na porovnanie štátny rozpočet je približne na úrovni 37 miliárd eur. „Už v súčasnosti neustále dotujeme vyplácanie súčasných penzií a v budúcnosti tento návrh spôsobí, že budeme musieť hľadať riešenia vo forme zvýšenia daní a odvodov a zároveň znižovania priznávaných dôchodkov,“ hovorí Šebo.
Rana pre našu ekonomiku. Jeho slová potvrdzujú aj analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá dohliada na verejné financie. Podľa nich by slovenská ekonomika v priebehu nasledujúcich desaťročí veľmi utrpela. Hospodársky rast by totiž výrazne spomalil, a to až o 9 percent. „Tým by sa výška novopriznaných dôchodkov automaticky znížila o približne 10 percent v porovnaní so súčasným stavom,“ tvrdí RRZ.
Preto by musela vláda vybrať od ľudí ešte viac peňazí. Analytici RZZ vypočítali, že len v budúcom roku by musel kabinet zvýšiť odvody pre pracujúcich o 3 percentuálne body. Dnes zamestnanci odvádzajú do dôchodkového systému 34,6 % zo svojich hrubých miezd. Ani to by však nestačilo a v nasledujúcich rokoch by musel štát zdvihnúť odvody až na úroveň takmer 43 percent.
Zvyšenie daní. Pokiaľ by náklady na toto opatrenie nemali niesť zamestnanci v podobe zvýšených odvodov, tak by musel štát zvýšiť iné dane. Napríklad by musel zvýšiť výnos z dane z príjmu pre firmy alebo zdvojnásobiť výnos zo spotrebných daní. Alternatívou by bolo úplné zrušenie všetkých sociálnych dávok či celkových kapitálových výdavkov (štátne investície). Poslanecký návrh síce podporuje Odborový zväz KOVO, ale nie všetci zástupcovia zamestnancov s ním súhlasia. Šéf Moderných odborov Volkswagen Zoroslav Smolinský kritizuje chystané zmeny. Nepáči sa mu fakt, že zákon by hádzal do jedného vreca všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či ide o manuálne alebo duševne pracujúceho.
Šéf daniarov Imrecze nečakane odstúpil
20. 9. 2018
Šesť rokov bol šéfom daniarov a hovorilo sa o ňom ako o nástupcovi ministra financií Petra Kažimíra. Včera František Imrecze nečakane oznámil, že končí ako prezident Finančnej správy.
Šesť rokov bol šéfom daniarov a hovorilo sa o ňom ako o nástupcovi ministra financií Petra Kažimíra. Včera František Imrecze nečakane oznámil, že končí ako prezident Finančnej správy. Rozhodol sa spontánne po rokovaní finančného výboru, na ktorom vysvetľoval kauzu, ktorej výsledkom môže byť až 300-miliónová pokuta za colné podvody. „Rozhodol som sa spontánne. Nič mi nezlomilo väz,“ zareagoval Imrecze na to, či kauza možnej pokuty ho stála funkciu. Odchod ohlásil priamo na výbore, kde sa obhajoval. Odmietol, že ho k rezignácii nejakým spôsobom donútil minister Kažimír. Ten jeho rozhodnutie akceptuje a ďakuje mu za jeho prácu. Za Imreczeho pôsobenia zavádzali daniari elektronické zmeny, ktoré pomohli k lepšiemu výberu daní. Okrem iného prišiel s projektom elektronickej registračnej pokladnice, kontrolóri riešili aj karuselové podvody. Nový informačný systém Finančje správy nahradil starý, z 90. rokov. Celkovo boj proti daňovým podvodom priniesol 2,5
miliardy.