Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.

Keď veci dospejú od desiatich k piatim, cyklus sa začne opakovať.

Ak sa niekde máte dostať na určitú hodinu, žiadna časová rezerva vám nezabezpečí, že sa tam dovtedy naozaj dostanete.

Človek nemôže rozumieť všetkému. Preto by mal mať okolo seba takých, ktorí tiež ničomu nerozumejú.

Dane sa nevyberajú na to, aby z nich mali úžitok daňoví poplatníci.

Čím viac daní sa na človeka valí, tým viac sa im snaží uniknúť.

Nech budete robiť čokoľvek, aj tak sa najhoršia možná konštelácia raz musí vyskytnúť.

Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa stále čaká.

Ak sa vám zdá, že sa mýlite, tak sa určite mýlite.

Priateľ sa pozná podľa toho, čo všetko je schopný urobiť pre toho druhého.

V živote si človek svoju budúcnosť musí vybrať sám – a je to výber so zaviazanými očami z deravého klobúka. Napriek tomu, čas od času to vyjde...

Podnikanie a súdne spory sú ako siamské dvojčatá – jedno by bez druhého nemohlo plnohodnotne existovať. Problém je len v tom, že sa nedá súčasne aj podnikať, aj súdiť sa. Na tomto je postavený advokátsky chlebíček. A treba povedať, že je to chlebíček dosť mastný...