Úspech, práve tak ako neúspech, je vecou náhody.

Čím viac robíte, tým menej máte.

S úspechom je to ako s voňavkou - akonáhle sa dostane na vzduch, vyprchá.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Človek sa narodí nahý, mokrý a hladný. A potom sa veci začnú zhoršovať.

Človek má tendenciu preceňovať realitu.

Už je toľko návodov, ako urobiť ľudstvo lepším, že ľudstvo najlepšie urobí, ak ostane také, aké je.

Bez ohľadu na to, čo zlé sa stane, vždy sa nájde niekto, kto povie, že to predvídal.

Správny úsudok vychádza zo skúseností. Skúsenosť človek získava z nesprávneho úsudku.

Všetky cesty vedú niekam, ale ani jedna tam, kam práve chcete.