Problém je, že nové veci so sebou prinášajú nové problémy.

Riešenie problému zvyčajne spočíva v nájdení riešenia, ale to je vždy problém.

Nikdy nie ste v takom zlom postavení, aby ste sa nemohli ocitnúť v ešte horšom.

Občas treba veciam trochu pomôcť a postrčiť ich, aby sa kazili rýchlejšie.

Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.

Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.

Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.

Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.

Súčiastka s najkratšou životnosťou sa vždy dostane na najmenej prístupné miesto zariadenia.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...