Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Každá informácia, ktorú o veci získate, sa minimálne v päťdesiatich percentách prípadov ukáže byť chybnou.

Ak je teoretická pravdepodobnosť, že získate stopercentne spoľahlivú informáciu, blízka jednej, tak v skutočnosti je rovná nule.

Peniaze sú koreňom všetkého zla – ale človek potrebuje nejaké korene.

Čím drahšia je realizácia projektu, tým menšia je šanca ho zastaviť – a to hlavne potom, ako vyjde najavo, že je nepotrebný.

Poznanie, zakladajúce sa na pozorovaní okolia je vždy nespoľahlivé.

Keď sme konečne pochopili všetky výnimky, stratili sme poňatie o tom, o akom zákone bola pôvodne reč.