Murphy radí
Veci sa kazia
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
(Murphyho zrnká II)
Ako bojovať s klebetou
Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.
Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.
V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Často je lepšie nič nevedieť a vždy je rozumnejšie nič nehovoriť.
Ak máte nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že pravda je na vašej strane, tak ich vyhlásia za neuveriteľné informácie.
Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
(Zrnká úsmevu)
Nevytesané pravdy - I. večer
Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.
Peklo, to sú ostatní ľudia.
Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)