Murphy radí
Človek a múdrosť
Múdrosť je schopnosť vyvarovať sa dokonalosti.
História ľudstva je skladišťom hlúposti, kde sa sem - tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.
Keď človek získa múdrosť a rozvahu, je už príliš starý na to, aby ich využil.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Typy ľudí - VI. večer
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Ak stretneš hlupáka, nepúšťaj sa s ním do diskusie.
V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Zákony života
Najjednoduchšie je to, čo vyzerá najzložitejšie.
To, že je dnes najhoršie, ešte nezaručuje, že zajtra nebude ešte horšie. Dokonca je to skoro isté.
Keď sa vám vidí, že najhoršie máte už za sebou, ste obrátený na opačnú stranu.
(Murphyho zákonník)
Svetlá budúcnosť
Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)