Murphy radí
Na čo má človek rozum
Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.
Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
(Zrnká úsmevu)
Človek a spoločnosť
Už je toľko návodov, ako urobiť ľudstvo lepším, že ľudstvo najlepšie urobí, ak ostane také, aké je.
Ľudia uveria čomukoľvek, čo sa povie šeptom.
Najrýchlejšie ide ten, kto ide sám...
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Umenie nie je upútať na seba pozornosť, ale vyhnúť sa následkom.
Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.
Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.
(Murphyho zákony v bájkach)
Pravda a blufovanie
Čím neuveriteľnejšie niečo znie, tým vyššia je pravdepodobnosť, že tomu uveria.
Ak ani pravda ani blufovanie nezaberá, ešte stále je tu dynamit.
Čím viac toho ľuďom natárate, tým menej si budú pamätať.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)